गोरक्षशतकम्
Gorakṣa Śataka
"The Hundred Verses of Gorakṣa"
Attributed to the legendary Gorakṣanāth, founder of the Nāth lineage, this text condenses into one hundred verses the essential elements of Haṭha Yoga: from bodily purification to final liberation.
Historical context
The Gorakṣa Śataka is one of the foundational texts of Haṭha Yoga, likely composed between the 10th and 13th centuries. Attributed to Gorakṣanāth, it is considered the oldest surviving complete text of the Nāth corpus.
Unlike the Haṭha Yoga Pradīpikā, which compiles teachings from multiple sources, the Śataka presents a unitary voice and a systematic program: purification → prāṇāyāma → mudrā → samādhi → kaivalya.
Structure and content
A single chapter of one hundred verses in dialogue between teacher and student. It begins with an invocation to the lineage and the fundamental question, then proceeds without interruption through the practices to culminate in non-duality.
It is notable for its early treatment of the six purification acts (ṣaṭkarma) and for explicitly linking bodily practice with spiritual realization — without the intermediary of Vedic ritual.
The verses
Invocation and teacher-student dialogue Verses 1-5
- 1 oṃ parama-gurave gorakṣanāthāya namaḥ ॐ परम-गुरवे गोरक्षनाथाय नमः... Om. Salutation to the supreme guru Gorakṣanāth....
- 2 oṃ gorakṣa-śatakaṃ vakṣye bhava-pāśa-vimuktaye ātma-bodha-karaṃ puṃsāṃ viveka-dvāra-kuñcikām ॐ गोरक्ष-शतकं वक्ष्ये भव-पाश-विमुक्तये आत्म-बोध-करं पुंसां व... Now I shall expound the Gorakṣa Śataka for the liberation from the fetters of ex...
- 3 dvija-sevita-śākhasya śruti-kalpa-taroḥ phalaṃ śamanaṃ bhava-tāpasya yogaṃ bhajati sajjanaḥ द्विज-सेवित-शाखस्य श्रुति-कल्प-तरोः फलं शमनं भव-तापस्य योगं ... Yoga is the fruit of the wish-fulfilling tree of the Scriptures, whose branches ...
- 4 āsanaṃ prāṇa-saṃyāmaḥ pratyāhāro'tha dhāraṇā dhyānaṃ samādhir etāni yogāṅgāni bhavanti ṣaṭ आसनं प्राण-संयामः प्रत्याहारोऽथ धारणा ध्यानं समाधिर् एतानि य... Āsana, control of prāṇa, pratyāhāra, dhāraṇā, dhyāna, and samādhi: these are the...
- 5 āsanāni tu tāvanti yāvato jīva-jātayaḥ eteṣām akhilān bhedān vijānāti maheśvaraḥ आसनानि तु तावन्ति यावत्यो जीव-जातयः एतेषाम् अखिलान् भेदान् व... There are as many āsanas as species of living beings. Maheśvara (Śiva) knows all...
Nāḍīs and prāṇāyāma Verses 6-15
- 6 caturāśīti-lakṣāṇām ekam ekam udāhṛtam tataḥ śivena pīṭhānāṃ ṣoḍeśānaṃ śataṃ kṛtam चतुराशीति-लक्षाणाम् एकम् एकम् उदाहृतम् ततः शिवेन पीठानां षोड... Of the 8,400,000 [āsanas], each one has been mentioned. Of these, Śiva created o...
- 7 āsanebhyaḥ samastebhyo dvayam eva viśiṣyate ekaṃ siddhāsanaṃ proktaṃ dvitīyaṃ kamalāsanam आसनेभ्यः समस्तेभ्यो द्वयम् एव विशिष्यते एकं सिद्धासनं प्रोक्... Among all āsanas, two excel: one is Siddhāsana, the second is Kamalāsana (Padmās...
- 8 yoni-sthānakam aṅghri-mūla-ghaṭitaṃ kṛtvā dṛḍhaṃ vinyasen meḍhre pādam athaikam eva niyataṃ kṛtvā samaṃ vigraham sthāṇuḥ saṃyamitendriyo'cala-dṛśā paśyan bhruvor antaram etan mokṣa-kavāṭa-bheda-janakaṃ siddhāsanaṃ procyate योनि-स्थानकम् अङ्घ्रि-मूल-घटितं कृत्वा दृढं विन्यसेन् मेढ्रे... Placing the heel firmly in the yoni-sthāna (perineum) and resting the foot upon ...
- 9 vāmorūpari dakṣiṇaṃ hi caraṇaṃ saṃsthāpya vāmaṃ tathā dakṣorūpari paścimena vidhinā dhṛtvā karābhyāṃ dṛḍham aṅguṣṭhau hṛdaye nidhāya cibukaṃ nāsāgram ālokayed etad-vyādhi-vikāra-hāri yamināṃ padmāsanaṃ procyate वामोरूपरि दक्षिणं हि चरणं संस्थाप्य वामं तथा दक्षोरूपरि पश्च... Placing the right foot upon the left thigh and the left upon the right by the po...
- 10 ādhāraḥ prathamaṃ cakraṃ svādhiṣṭhānaṃ dvitīyakam yoni-sthānaṃ dvayor madhye kāma-rūpaṃ nigadyate आधारः प्रथमं चक्रं स्वाधिष्ठानं द्वितीयकम् योनि-स्थानं द्वयो... The first cakra is the ādhāra (Mūlādhāra); the second is Svādhiṣṭhāna. Between b...
- 11 ādhārākhye guda-sthāne paṅkajaṃ yac caturdalam tan-madhye procyate yoniḥ kāmākhyā siddha-vanditā आधाराख्ये गुद-स्थाने पङ्कजं यच् चतुर्दलम् तन्-मध्ये प्रोच्यत... En el lugar del ādhāra (ano), el loto de cuatro pétalos; en su centro se denomin...
- 12 yoni-madhye mahāliṅgaṃ paścimābhimukhaṃ sthitam mastake maṇivad bhinnaṃ yo jānāti sa yogavit योनि-मध्ये महालिङ्गं पश्चिमाभिमुखं स्थितम् मस्तके मणिवद् भिन... En el centro de la yoni hay un mahāliṅga (gran símbolo fálico) orientado hacia e...
- 13 tapta-cāmīkarābhāsaṃ taḍil-lekheva visphurat caturasraṃ puraṃ vahner adho-meḍhram evābhidhīyate तप्त-चामीकराभासं तडिल्-लेखेव विस्फुरत् चतुरस्रं पुरं वह्नेर्... Brillando con el resplandor del oro refinado, centelleando como un rayo de relám...
- 14 sva-śabdena bhavet prāṇaḥ svādhiṣṭhānaṃ tad-āśrayaḥ svādhiṣṭhānākhyayā tasmān meḍhram evābhidhīyate स्व-शब्देन भवेत् प्राणः स्वाधिष्ठानं तद्-आश्रयः स्वाधिष्ठाना... Por la sílaba 'sva' se convierte en prāṇa; Svādhiṣṭhāna es su soporte. Por tanto...
- 15 tantunā maṇivat proto yatra kandaḥ suṣumṇayā tan-nābhi-maṇḍalaṃ cakraṃ procyate maṇi-pūrakam तन्तुना मणिवत्् प्रोतो यत्र कन्दः सुषुम्णया तन्-नाभि-मण्डलं ... Conectado como una joya con un hilo, donde está el kanda (bulbo) junto con la su...
Ṣaṭkarma and purification Verses 16-30
- 16 ūrdhvaṃ meḍhrād adho nābheḥ kanda-yoniḥ sva-gāṇḍavat tatra nāḍyaḥ samutpannāḥ sahasrāṇi dvisaptatiḥ ऊर्ध्वं मेढ्राद् अधो नाभेः कन्द-योनिः स्व-गाण्डवत् तत्र नाड्... Por encima de los genitales y por debajo del ombligo, el kanda-yoni es como un h...
- 17 teṣu nāḍi-sahasreṣu dvisaptatir udāhṛtāḥ prādhānyāt prāṇa-vāhinyo bhūyas tatra daśa smṛtāḥ तेषु नाडि-सहस्रेषु द्विसप्ततिर् उदाहृताः प्राधान्यात् प्राण-... De entre esos miles de nāḍīs, 72 han sido mencionadas. De ellas, diez son record...
- 18 iḍā ca piṅgalā caiva suṣumṇā ca tṛtīyakā gāndhārī hasti-jihvā ca pūṣā caiva yaśasvinī इडा च पिङ्गला चैव सुषुम्णा च तृतीयका गान्धारी हस्ति-जिह्वा च... Iḍā, Piṅgalā y Suṣumnā como tercera; Gāndhārī, Hasti-jihvā, Pūṣā y Yaśasvinī....
- 19 alambuṣā kuhūś caiva śaṅkhinī daśamī smṛtā etan nāḍi-mayaṃ cakraṃ jñātavyaṃ yogibhiḥ sadā अलम्बुषा कुहूश् चैव शङ्खिनी दशमी स्मृता एतन् नाडि-मयं चक्रं ... Alambuṣā, Kuhū y Śaṅkhiní como décima. Este cakra compuesto de nāḍīs debe ser co...
- 20 iḍā vāme sthitā bhāge piṅgalā dakṣiṇe tathā suṣumṇā madhya-deśe tu gāndhārī vāma-cakṣuṣi इडा वामे स्थिता भागे पिङ्गला दक्षिणे तथा सुषुम्णा मध्य-देशे ... Iḍā está en la parte izquierda; Piṅgalā a la derecha; Suṣumnā en la región media...
- 21 dakṣiṇe hasti-jihvā ca pūṣā karṇe ca dakṣiṇe yaśasvinī vāma-karṇe cāsane vāpy alambuṣā दक्षिणे हस्ति-जिह्वा च पूषा कर्णे च दक्षिणे यशस्विनी वाम-कर्... Hasti-jihvā a la derecha, Pūṣā en la oreja derecha, Yaśasvinī en la oreja izquie...
- 22 kūhuś ca liṅga-deśe tu mūla-sthāne ca śaṅkhinī evaṃ dvāram upāśritya tiṣṭhanti daśa nāḍikāḥ कूहुश् च लिङ्ग-देशे तु मूल-स्थाने च शङ्खिनी एवं द्वारम् उपाश... Kuhū está en la región del liṅga (genitales), y Śaṅkhinī en el lugar de la raíz ...
- 23 satataṃ prāṇa-vāhinyāḥ soma-sūryāgni-devatāḥ iḍā-piṅgalā-suṣumṇā ca tisro nāḍya udāhṛtāḥ सततं प्राण-वाहिन्यः सोम-सूर्याग्नि-देवताः इडा-पिङ्गला-सुषुम्... Siempre transportando el prāṇa, las tres nāḍīs cuyas deidades son Soma (luna), S...
- 24 prāṇāpānau samānaś ca hy udāno vyāna eva ca nāgaḥ kūrmaś ca kṛkaro devadatto dhanañjayaḥ प्राणापानौ समानश् च ह्य् उदानो व्यान एव च नागः कूर्मश् च कृक... Prāṇa, Apāna, Samāna, Udāna y Vyāna; y Nāga, Kūrma, Kṛkara, Devadatta y Dhanañja...
- 25 nāgādyāḥ pañca vikhyātāḥ prāṇādyāḥ pañca vāyavaḥ ete nāḍi-sahasreṣu vartante jīva-rūpiṇaḥ नागाद्याः पञ्च विक्याताः प्राणाद्याः पञ्च वायवः एते नाडि-सहस... Los cinco comenzando con Nāga, los cinco vāyus comenzando con Prāṇa: estos exist...
- 26 prāṇāpāna-vaśo jīvo hy adhaś cordhvaṃ ca dhāvati vāma-dakṣiṇa-mārgeṇa cañcalatvān na dṛśyate प्राणापान-वशो जीवो ह्य् अधश् चोर्ध्वं च धावति वाम-दक्षिण-मार... El jīva (alma individual), bajo el control de Prāṇa y Apāna, corre hacia abajo y...
- 27 ākṣipto bhuvi daṇḍena yathoccalati kandukaḥ prāṇāpāna-samākṣiptas tathā jīvo'nukṛṣyate आक्षिप्तो भुवि दण्डेन यथोच्चलति कन्दुकः प्राणापान-समाक्षिप्त... Como una pelota lanzada al suelo con un palote rebota hacia arriba, así el jīva,...
- 28 rajju-baddho yathā śyeno gato'py ākṛṣyate guṇa-baddhas tathā jīvaḥ prāṇāpānena kṛṣyate रज्जु-बद्धो यथा श्येनो गतोऽप्य् आकृष्यते गुण-बद्धस् तथा जीवः... Como un halcón atado con una cuerda, aunque se vaya es atraído de vuelta, así el...
- 29 apānaḥ karṣati prāṇaḥ prāṇo'pānaṃ ca karṣati ūrdhvādhaḥ saṃsthitāv etau yo jānāti sa yogavit अपानः कर्षति प्राणः प्राणोऽपानं च कर्षति ऊर्ध्वाधः संस्थिताव... Apāna atrae al Prāṇa, y el Prāṇa atrae al Apāna. Estos dos, establecidos en lo s...
- 30 kandordhve kuṇḍalī-śaktir aṣṭadhā kuṇḍalī-kṛtā brahma-dvāra-mukhaṃ nityaṃ mukhenāvṛtya tiṣṭhati कन्दोर्ध्वे कुण्डली-शक्तिर् अष्ठधा कुण्डली-कृता ब्रह्म-द्वार... Por encima del kanda, la kuṇḍalinī-śakti, enroscada ocho veces, cierra siempre c...
Āsana, mudrā and bandha Verses 31-50
- 31 prabuddhā vahni-yogena manasā mārutā hatā prajīva-guṇam ādāya vrajaty ūrdhvaṃ suṣumṇayā प्रबुद्धा वह्नि-योगेन मनसा मारुताहता प्रजीव-गुणम् आदाय व्रजत... Despertada por la unión del fuego (agni), golpeada por el viento (prāṇa/māruta) ...
- 32 mahāmudrāṃ namo-mudrām uḍḍīyānaṃ jalandharam mūla-bandhaṃ ca yo vetti sa yogī siddhi-bhājanam महामुद्रां नमो-मुद्राम् उड्डीयानं जलन्धरम् मूल-बन्धं च यो वे... Quien conoce Mahāmudrā, Namo-mudrā, Uḍḍīyāna, Jālandhara y Mūla-bandha: ese yogu...
- 33 vakṣo-nyasta-hanur nipīḍya suciraṃ yoniṃ ca vāmāṅghriṇā hastābhyām avadhāritaṃ prasaritaṃ pādaṃ tathā dakṣiṇam āpūrya śvasanena kukṣi-yugalaṃ baddhvā śanai recayed eṣā pātaka-nāśinī sumahatī mudrā nṝṇāṃ procyate वक्षो-न्यस्त-हनुर् निपीड्य सुचिरं योनिं च वामाङ्घ्रिणा हस्ता... Presionando la barbilla contra el pecho durante mucho tiempo, colocando el talón...
- 34 kapāla-kuhare jihvā praviṣṭā viparītagā bhruvor antargatā dṛṣṭir mudrā bhavati khecarī कपाल-कुहरे जिह्वा प्रविष्टा विपरीतगा भ्रुवोर् अन्तर्गता दृष्... La lengua, introducida en la cavidad del cráneo (paladar) en dirección inversa, ...
- 35 ūrdhvaṃ meḍhrād adho nābher uḍḍīyānaṃ pracakṣate uḍḍiyāna-jayo bandho mṛtyu-mātaṅga-kesarī ऊर्ध्वं मेढ्राद् अधो नाभेर् उड्डीयानं प्रचक्षते उड्डीयान-जयो... Por encima de los genitales y por debajo del ombligo se denomina Uḍḍīyāna. El ba...
- 36 jālandhare kṛte bandhe kaṇṭha-saṅkoca-lakṣaṇe na pīyūṣaṃ pataty agnau na ca vāyuḥ prakupyati जालन्धरे कृते बन्धे कण्ठ-सङ्कोच-लक्षणे न पीयूषं पतत्य् अग्नौ... Cuando se realiza el bandha de Jālandhara, caracterizado por la contracción de l...
- 37 pārṣṇi-bhāgena sampīḍya yonim ākuñcayed gudam apānam ūrdhvam ākṛṣya mūla-bandho nigadyate पार्ष्णि-भागेन सम्पीड्य योनिम् आकुञ्चयेद् गुदम् अपानम् ऊर्ध्... Presionando con la parte del talón la yoni (perineo), contrayendo el āṇus (guda)...
- 38 yataḥ kāla-bhayāt brahmā prāṇāyāma-parāyaṇaḥ yogino munayaś caiva tataḥ prāṇaṃ nibandhayet यतः काल-भयात् ब्रह्मा प्राणायाम-परायणः योगिनो मुनयश् चैव ततः... Por temor al tiempo (muerte), Brahmā, los yoguis y los munis son devotos del prā...
- 39 cale vāte calaṃ sarvaṃ niścale niścalaṃ bhavet yogī sthāṇutvam āpnoti tato vāyuṃ nibandhayet चले वाते चलं सर्वं निश्चले निश्चलं भवेत् योगी स्थाणुत्वम् आप... Cuando el vāyu (aire/energía) se mueve, todo se mueve; cuando está inmóvil, todo...
- 40 ṣaṭ-triṃśad-aṅgulaṃ haṃsaḥ prayāṇaṃ kurute bahiḥ vāma-dakṣiṇa-mārgeṇa tataḥ prāṇo'bhidhīyate षट्-त्रिंशद्-अङ्गुलं हंसः प्रयाणं कुरते बहिः वाम-दक्षिण-मार्... El haṃsa (prāṇa) recorre treinta y seis dedos (aṅgulas) hacia afuera por los cam...
- 41 baddha-padmāsano yogī namaskṛtya guruṃ śivam nāsāgra-dṛṣṭir ekākī prāṇāyāmaṃ samabhyaset बद्ध-पद्मासनो योगी नमस्कृत्य गुरुं शिवम् नासाग्र-दृष्टिर् एक... El yogui, sentado en el Padmāsana, saludando al guru Śiva, con la mirada en la p...
- 42 prāṇo deha-sthito vāyur āyāmas tan-nibandhanam eka-śvāsa-mayī mātrā tad yogī gaganāyate प्राणो देह-स्थितो वायुर् आयामस् तन्-निबन्धनम् एक-श्वास-मयी म... El prāṇa es el viento que reside en el cuerpo; su control es el āyāma (restricci...
- 43 baddha-padmāsano yogī prāṇaṃ candreṇa pūrayet dhārayitvā yathā-śakti bhūyaḥ sūryeṇa recayet बद्ध-पद्मासनो योगी प्राणं चन्द्रेण पूरयेत् धारयित्वा यथा-शक्... El yogui en Padmāsana debe llenar el prāṇa por la vía lunar (izquierda/nariz izq...
- 44 amṛtodadhi-saṅkāśaṃ kṣīroda-dhavala-prabham dhyātvā candramayaṃ bimbaṃ prāṇāyāme sukhī bhavet अमृतोदधि-सङ्काशं क्षीरोद-धवल-प्रभम् ध्यात्वा चन्द्रमयं बिम्ब... Meditando en el disco lunar, semejante al océano de néctar, de resplandor blanco...
- 45 prāṇaṃ sūryeṇa cākṛṣya pūrayed udaraṃ śanaiḥ kumbhayitvā vidhānena bhūyaś candreṇa recayet प्राणं सूर्येण चाकृष्य पूरयेद् उदरं शनैः कुम्भयित्वा विधानेन... Atrayendo el prāṇa por la vía solar (derecha), llenando el abdomen lentamente, r...
- 46 prajvalaj-jvalanā-jvālāpuñjam āditya-maṇḍalam dhyātvā nābhi-sthitaṃ yogī prāṇāyāme sukhī bhavet प्रज्वलज्-ज्वलना-ज्वालापुञ्जम् आदित्य-मण्डलम् ध्यात्वा नाभि-... El yogui, meditando en el disco solar, un montón de llamas de fuego ardiente, si...
- 47 recakaḥ pūrakaś caiva kumbhakaḥ praṇavātmakaḥ prāṇāyāmo bhavet tredhā mātrā dvādaśa-saṃyutaḥ रेचकः पूरकश् चैव कुम्भकः प्रणवात्मकः प्राणायामो भवेत् त्रेधा... Recaka (exhalación), pūraka (inhalación) y kumbhaka (retención) que tiene la nat...
- 48 dvādaśādhamake mātrā madhyame dviguṇās tataḥ uttame triguṇā mātrāḥ prāṇāyāmasya nirṇayaḥ द्वादशाधमके मात्रा मध्यमे द्विगुणास् ततः उत्तमे त्रिगुणा मात... Doce mātrās es lo inferior; el doble, lo medio; el triple, lo superior: esta es ...
- 49 adhame ca ghano gharmaḥ kampo bhavati madhyame uttiṣṭhaty uttame yogī baddha-padmāsano muhuḥ अधमे च घनो घर्मः कम्पो भवति मध्यमे उत्तिष्ठत्य् उत्तमे योगी ... En el nivel inferior hay sudor denso, en el medio hay temblor; en el superior el...
- 50 aṅgānāṃ mardanaṃ śastaṃ śrama-saṃjāta-vāriṇā kaṭv-amla-lavaṇa-tyāgī kṣīra-bhojanam ācaret अङ्गानां मर्दनं शास्तं श्रम-संजात-वारिणा कट्व्-अम्ल-लवण-त्या... Es recomendado el masaje de los miembros con el agua generada por el esfuerzo (s...
Advanced prāṇāyāma and kuṇḍalinī Verses 51-70
- 51 mandaṃ mandaṃ pibed vāyuṃ mandaṃ mandaṃ viṣojayet nādhikaṃ stambhayed vāyuṃ na ca śīghraṃ vimocayet मन्दं मन्दं पिबेद् वायुं मन्दं मन्दं विर्भजेत् नाधिकं स्तम्भ... Lentamente, lentamente debe beber el aire; lentamente, lentamente expulsarlo. No...
- 52 ūrdhvam ākṛṣya cāpānaṃ vātaṃ prāṇe niyojayet mūrdhānaṃ nīyate śaktyā sarva-pāpaiḥ pramucyate ऊर्ध्वम् आकृष्य चापानं वातं प्राणे नियोजयेत् मूर्धानं नीयते ... Atrayendo el apāna hacia arriba, conduciendo el viento hacia el prāṇa, la energí...
- 53 prāṇāyāmo bhavaty evaṃ pātakendhana-pātakaḥ enombudhi-mahā-setuḥ procyate yogibhiḥ sadā प्राणायामो भवत्य् एवं पातकेन्धन-पातकः एनोम्बुधि-महा-सेतुः प्... Así el prāṇāyāma se convierte en destructor del combustible de los pecados; es l...
- 54 āsanena ruje hanti prāṇāyāmena pātakam vikāraṃ mānasaṃ yogī pratyāhāreṇa sarvadā आसनेन रुजो हन्ति प्राणायामेन पातकम् विकारं मानसं योगी प्रत्य... El āsana destruye las enfermedades del cuerpo, el prāṇāyāma destruye los pecados...
- 55 candrāmṛta-mayīṃ dhārāṃ pratyāhārati bhāskaraḥ tat-pratyāharaṇaṃ tasya pratyāhāraḥ sa ucyate चन्द्रामृत-मयीं धारां प्रत्याहारति भास्करः तत्-प्रत्याहरणं त... El sol (Bhāskara) atrae hacia sí la corriente de néctar lunar; esa retirada es l...
- 56 ekā strī bhujyate dvābhyām āgatā soma-maṇḍalāt tṛtīyo yo bhavet tābhyāṃ sa bhavaty ajarāmaraḥ एका स्त्री भुज्यते द्वाभ्याम् आगता सोम-मण्डलात् तृतीयो यो भव... Una mujer (energía) es disfrutada por dos (solar y lunar) viniendo del círculo d...
- 57 nābhi-deśe bhavaty eko bhāskaro dahanātmakaḥ amṛtātmā sthito nityaṃ tālu-mūle ca candramāḥ नाभि-देशे भवत्य् एको भास्करो दहनात्मकः अमृतात्मा स्थितो नित्... En la región del ombligo hay uno, Bhāskara (el sol), de naturaleza ardiente; el ...
- 58 varṣaty adho-mukhaś candro grasaty ūrdhva-mukho raviḥ jñātavyaṃ karaṇaṃ tatra yena pīyūṣam āpyate वर्षत्य् अधो-मुखश् चन्द्रो ग्रसत्य् ऊर्ध्व-मुखो रविः ज्ञातव्... La luna, con boca hacia abajo, derrama (néctar); el sol, con boca hacia arriba, ...
- 59 ūrdhva-nābhir adhas tālu ūrdhva-bhānur adhaḥ śaśī karaṇaṃ viparītākhyaṃ guru-vaktreṇa labhyate ऊर्ध्व-नाभिर् अधस् तालू ऊर्ध्व-भानुर् अधः शशी करणं विपरीताख्... Por encima del ombligo, por debajo del paladar; el sol arriba, la luna abajo: el...
- 60 tridhā baddho vṛṣo yatra rauravīti mahā-svanam anāhataṃ ca tac cakraṃ hṛdaye yogino viduḥ त्रिधा बद्धो वृषो यत्र रौरवीति महा-स्वनम् अनाहतं च तच् चक्रं... Donde el toro (prāṇa), atado de tres maneras, hace el gran sonido 'rauravi'; ese...
- 61 anāhatam atikramya cākramya maṇipūrakam prāpte prāṇaṃ mahā-padmaṃ yogitvam amṛtāyate अनाहतम् अतिक्रम्य चाक्रम्य मणिपूरकम् प्राप्ते प्राणं महा-पद्... Trascendiendo el Anāhata y circunnavegando el Maṇipūra, cuando el prāṇa alcanza ...
- 62 viśabdaḥ saṃsmṛto haṃso nirmalaḥ śuddha ucyate ataḥ kaṇṭhe viśuddhākhye cakraṃ cakra-vido viduḥ विशब्दः संस्मृतो हंसो निर्मलः शुद्ध उच्यते अतः कण्ठे विशुद्ध... Recordado por la sílaba 'vi', el haṃsa (prāṇa) es llamado puro e inmaculado; por...
- 63 viśuddhe parame cakre dhṛtvā soma-kalā-jalam māsena na kṣayaṃ yāti vañcayitvā mukhaṃ raveḥ विशुद्धे परमे चक्रे धृत्वा सोम-कला-जलम् मासेन न क्षयं याति व... En el Viśuddha, el cakra supremo, reteniendo el agua de los rayos de Soma (luna)...
- 64 sampīḍya rasanāgreṇa rāja-danta-bilaṃ mahat dhyātvāmṛtamayīṃ devīṃ ṣaṇ-māsena kavir bhavet सम्पीड्य रसनाग्रेण राज-दन्त-बिलं महत् ध्यात्वामृतमयीं देवीं ... Presionando con la punta de la lengua el gran hueco de los dientes superiores, m...
- 65 amṛtāpūrṇa-dehasya yogino dvi-tri-vatsarāt ūrdhvaṃ pravartate reto'py aṇimādi-guṇodayaḥ अमृतापूर्ण-देहस्य योगिनो द्वि-त्रि-वत्सरात् ऊर्ध्वं प्रवर्तत... Del yogui cuyo cuerpo está lleno de néctar, después de dos o tres años, incluso ...
- 66 indhanāni yathā vahnis taila-varti ca dīpakaḥ tathā soma-kalā-pūrṇaṃ dehī dehaṃ na muñcati इन्धनानि यथा वह्निस् तैल-वर्ति च दीपकः तथा सोम-कला-पूर्णं दे... Como el fuego no abandona el combustible, ni la lámpara el pabilo de aceite, así...
- 67 āsanena samāyuktaḥ prāṇāyāmena saṃyutaḥ pratyāhāreṇa saṃyuktop dhāraṇāṃ ca samabhyaset आसनेन समायुक्तः प्राणायामेन संयुतः प्रत्याहारेण संयुक्तो धार... Unido con el āsana, conectado con el prāṇāyāma, unido con el pratyāhāra: así deb...
- 68 hṛdaye pañca-bhūtānāṃ dhāraṇāṃ ca pṛthak pṛthak manaso niścalatvena dhāraṇā ca vidhīyate हृदये पञ्च-भूतानां धारणां च पृथक् पृथक् मनसो निश्चलत्वेन धार... En el corazón, la dhāraṇā de los cinco elementos (tierra, agua, fuego, aire, éte...
- 69 yā pṛthvī hari-tāla-deśa-rucirā pītā lakārānvitā saṃyuktā kamalāsanena hi catuṣkoṇā hṛdi sthāyinī prāṇaṃ tatra vinīya pañca-ghaṭikāś cittānvitaṃ dhārayed eṣā stambhakarī sadā kṣitijayaṃ kuryād bhuvo dhāraṇā या पृथ्वी हरि-ताल-देश-रुचिरा पीत लकारान्विता संयुक्ता कमलासन... La tierra, de color amarillo-verdoso como la oropimenta, amarilla, con la sílaba...
- 70 ardhendu-pratimaṃ ca kunda-dhavalaṃ kaṇṭhe'mbu-tattavaṃ sthitaṃ yat pīyūṣa-va-kāra-bīja-sahitaṃ yuktaṃ sadā viṣṇunā prāṇaṃ tatra vinīya pañca-ghaṭikāś cittānvitaṃ dhārayed eṣā durvaha-kāla-kūṭa-jaraṇā syād vāriṇī dhāraṇā र्द्धेन्दु-प्रतिमं च कुन्द-धवलं कण्ठेऽम्बु-तत्तवं स्थितं यत्... Semejante a media luna, blanco como el jazmín, el elemento agua situado en la ga...
Dhyāna and samādhi Verses 71-85
- 71 yat tāla-sthitam indra-gopa-sadṛśaṃ tattvaṃ trikoṇojjvalaṃ tejo-repha-mayaṃ pravāla-ruciraṃ rudreṇa yat saṅgatam prāṇaṃ tatra vinīya pañca-ghaṭikāś cittānvitaṃ dhārayed eṣā vahni-jayaṃ sadā vidadhate vaiśvānarī dhāraṇā यत् ताल-स्थितम् इन्द्र-गोप-सदृशं तत्त्वं त्रिकोणोज्ज्वलं तेज... El elemento fuego, situado en el ombligo, semejante al escarabajo dorado, triáng...
- 72 yad bhinnāñjana-puñja-sānnibham idaṃ tattvaṃ bhruvor antare vṛttaṃ vāyu-mayaṃ ya-kāra-sahitaṃ yatreśvaro devatā prāṇaṃ tatra vinīya pañca-ghaṭikāś cittānvitaṃ dhārayed eṣā khe gamanaṃ karoti yamināṃ syād vāyavī dhāraṇā यद् भिन्नाञ्जन-पुञ्ज-सान्निभम् इदं तत्त्वं भ्रुवोर् अन्तरे व... Este elemento aire, semejante a una masa de antimonio triturado, redondo, situad...
- 73 ākāśaṃ suviśuddha-vāri-sadṛśaṃ yad brahma-randhre sthitaṃ tatrādyena sadā-śivena sahitaṃ śāntaṃ ha-kārākṣaram prāṇaṃ tatra vinīya pañca-ghaṭikāś cittānvitaṃ dhārayed eṣā mokṣa-kavāṭa-pāṭana-paṭuḥ proktā nabho-dhāraṇā आकाशं सुविशुद्ध-वारि-सदृशं यद् ब्रह्म-रन्ध्रे स्थितं तत्राद्... El éter, semejante al agua purísima, situado en el brahma-randhra (coronilla), c...
- 74 stambhanī drāvaṇī caiva dahanī bhrāmaṇī tathā śoṣaṇī ca bhavanty evaṃ bhūtānāṃ pañca dhāraṇāḥ स्तम्भनी द्रावणी चैव दहनी भ्रामणी तथा शोषणी च भवन्त्य् एवं भ... Fijación, licuación, combustión, giro y desecación: así son las cinco dhāraṇās d...
- 75 karmaṇā manasā vācā dhāraṇāḥ pañca durlabhāḥ vidhāya satataṃ yogī sarva-pāpaiḥ pramucyate कर्मणा मनसा वाचा धारणाः पञ्च दुर्लभाः विधाय सततं योगी सर्व-प... Las cinco dhāraṇās son difíciles de obtener por la acción, la mente y la palabra...
- 76 sarvaṃ cintā-samāvarti yogino hṛdi vartate yat tattve niścitaṃ cetas tat tu dhyānaṃ pracakṣate सर्वं चिन्ता-समावर्ति योगिनो हृदि वर्तते यत् तत्त्वे निश्चित... Todo lo que, surgiendo de la reflexión, existe en el corazón del yogui, lo que l...
- 77 dvidhā bhavati tad dhyānaṃ sa-guṇaṃ nirguṇaṃ tathā sa-guṇaṃ varṇa-bhedena nirguṇaṃ kevalaṃ viduḥ द्विधा भवति तद् ध्यानं स-गुणं निर्गुणं तथा स-गुणं वर्ण-भेदेन... Ese dhyāna es de dos tipos: sa-guṇa (con atributos) y nir-guṇa (sin atributos). ...
- 78 ādhāraṃ prathamaṃ cakraṃ tapta-kāñcana-sannibham nāsāgre dṛṣṭim ādāya dhyātvā muñcati kilbiṣam आधारं प्रथमं चक्रं तप्त-काञ्चन-सन्निभम् नासाग्रे दृष्टिम् आद... El primer cakra, el ādhāra (Mūlādhāra), semejante al oro fundido, fijando la mir...
- 79 svādhiṣṭhānaṃ dvitīyaṃ tu sanmāṇikya-suśobhanam nāsāgre dṛṣṭim ādāya dhyātvā muñcati pātakam स्वाधिष्ठानं द्वितीयं तु सन्माणिक्य-सुशोभनम् नासाग्रे दृष्टि... El segundo, Svādhiṣṭhāna, bellamente resplandeciente como un buen rubí, fijando ...
- 80 taruṇāditya-saṅkāśaṃ cakraṃ ca maṇipūrakam nāsāgre dṛṣṭim ādāya dhyātvā saṃkṣobhayej jagat तरुणादित्य-सङ्काशं चक्रं च मणिपूरकम् नासाग्रे दृष्टिम् आदाय ... El cakra Maṇipūra, semejante a un sol joven, fijando la mirada en la punta de la...
- 81 [verse missing in tradition] [verso perdido en la tradición]... [Este verso no se ha preservado en las ediciones principales del texto.]...
- 82 vidyut-prabhāvaṃ hṛt-padme prāṇāyāma-vibhedanaiḥ nāsāgre dṛṣṭim ādāya dhyātvā brahma-mayo bhavet विद्युत्-प्रभावं हृत्-पद्मे प्राणायाम-विभेदनैः नासाग्रे दृष्... En el loto del corazón, de resplandor como el relámpago, con las variaciones de ...
- 83 santataṃ ghaṇṭikā-madhye viśuddhaṃ cāmṛtodbhavam nāsāgre dṛṣṭim ādāya dhyātvā brahma-mayo bhavet सन्ततं घण्टिका-मध्ये विशुद्धं चामृतोद्भवम् नासाग्रे दृष्टिम्... Siempre en el centro de la campana (garganta), el Viśuddha de donde surge el néc...
- 84 bhruvor madhye sthitaṃ devaṃ snigdha-mauktika-sannibham nāsāgre dṛṣṭim ādāya dhyātvānanda-mayo bhavet भ्रुवोर् मध्ये स्थितं देवं स्निग्ध-मौक्तिक-सन्निभम् नासाग्रे... La deidad situada entre las cejas, semejante a una perla brillante, fijando la m...
- 85 nirguṇaṃ ca śivaṃ śāntaṃ gagane viśvatomukham nāsāgre dṛṣṭim ādāya dhyātvā duḥkhād vimucyate निर्गुणं च शिवं शान्तं गगने विश्वतो-मुखम् नासाग्रे दृष्टिम् ... Sin atributos, pacífico, Śiva, en el cielo con rostro hacia todas partes, fijand...
Liberation and the supreme state Verses 86-101
- 86 gudaṃ meḍhraṃ ca nābhiṃ ca hṛt-padme ca tad-ūrdhvataḥ ghaṇṭikāṃ lampikā-sthānaṃ bhrū-madhye parameśvaram गुदं मेढ्रं च नाभिं च हृत्-पद्मे च तद्-ऊर्ध्वतः घण्टिकां लम्... El ano, los genitales, el ombligo, el loto del corazón, y por encima de él la ca...
- 87 nirmalaṃ gaganākāraṃ marīci-jala-sannibham ātmānaṃ sarvagaṃ dhyātvā yogī yogam avāpnuyāt निर्मलं गगनाकारं मरीचि-जल-सन्निभम् आत्मानं सर्वगं ध्यात्वा य... Puro, de forma de cielo, semejante al agua de los rayos (de luz), al Ser univers...
- 88 kathitāni yathaitāni dhyāna-sthānāni yoginām upādhi-tattva-yuktāni kurvanty aṣṭa-guṇodayam कथितानि यथैतानि ध्यान-स्थानानि योगिनाम् उपाधि-तत्त्व-युक्तान... Así como han sido enseñados estos lugares de meditación de los yoguis, unidos co...
- 89 upādhiś ca tathā tattvaṃ dvayam evam udāhṛtam upādhiḥ procyate varṇas tattvam ātmābhidhīyate उपाधिश् च तथा तत्त्वं द्वयम् एवम् उदाहृतम् उपाधिः प्रोच्यते ... El upādhi (atributo adventicio) y la realidad: así estos dos son enseñados. El u...
- 90 upādhir anyathā-jñānaṃ tattvaṃ saṃsthitam anyathā samastopādhi-vidhvaṃsi sadābhyāsena yoginām उपाधिर् अन्यथा-ज्ञानं तत्त्वं संस्थितम् अन्यथा समस्तोपाधि-वि... El upādhi es el conocimiento erróneo; la realidad está establecida de otra maner...
- 91 ātma-varṇena bhedena dṛśyate sphāṭiko maṇiḥ mukto yaḥ śakti-bhedena so'yam ātma praśasyate आत्म-वर्णेन भेदेन दृश्यते स्फाटिको मणिः मुक्तो यः शक्ति-भेदे... Como un cristal parece diferente por el color que lo rodea, pero cuando está lib...
- 92 nirātaṅkaṃ nirālambhaṃ niṣprapañcaṃ nirāśrayam nirāmayaṃ nirākāraṃ tattvaṃ tattva-vido viduḥ निरातङ्कं निरालम्बं निष्प्रपञ्चं निराश्रयम् निरामयं निराकारं... Sin dolor, sin soporte, sin manifestación, sin refugio, sin enfermedad, sin form...
- 93 śabdādyāḥ pañca yā mātrā yāvat karṇādiṣu smṛtāḥ tāvad eva smṛtaṃ dhyānaṃ tat-samādhir ataḥ param शब्दाद्याः पञ्च या मात्रा यावत् कर्णादिषु स्मृताः तावद् एव स... Las cinco mātrās (medidas) comenzando con el sonido, mientras sean recordadas en...
- 94 yadā saṃkṣīyate prāṇo mānasaṃ ca vilīyate tadā sama-rasaikatvaṃ samādhir abhidhīyate यदा संक्षीयते प्राणो मानसं च विलीयते तदा सम-रसैकत्वं समाधिर्... Cuando el prāṇa se contrae y la mente se disuelve, entonces la unidad en la igua...
- 95 [verse missing in tradition] [verso perdido en la tradición]... [Este verso no se ha preservado en las ediciones principales del texto.]...
- 96 dhāraṇāḥ pañca-nāḍyas tu dhyānaṃ ca ṣaṣṭhi-nāḍikāḥ dina-dvādaśakenaiva samādhiḥ prāṇa-saṃyamaḥ धारणाः पञ्च-नाड्यस् तु ध्यानं च षष्टि-नाडिकाः दिन-द्वादशकेनै... Las dhāraṇās [requieren] cinco nāḍīs (ghāṭīs/horas); el dhyāna, sesenta nāḍīs; y...
- 97 na gandhaṃ na rasaṃ rūpaṃ na sparśaṃ na ca niḥsvanam ātmānaṃ na paraṃ vetti yogī yuktaḥ samādhinā न गन्धं न रसं रूपं न स्पर्शं न च निःस्वनम् आत्मानं न परं वेत... El yogui unido al samādhi no conoce olor, sabor, forma, tacto ni sonido; no cono...
- 98 khādyate na ca kālena bādhyate na ca karmaṇā sādhyate na ca kenāpi yogī yuktaḥ samādhinā खाद्यते न च कालेन बाध्यते न च कर्मणा साध्यते न च केनापि योगी... El yogui unido al samādhi no es devorado por el tiempo, no es afectado por el ka...
- 99 nirmalaṃ niścalaṃ nityaṃ niṣkriyaṃ nirguṇaṃ mahat vyoma-vijñānam ānandaṃ brahma brahma-vido viduḥ निर्मलं निश्चलं नित्यं निष्क्रियं निर्गुणं महत् व्योम-विज्ञा... Inmaculado, inmóvil, eterno, sin acción, sin atributos, grande, conocimiento del...
- 100 dugdhe kṣīraṃ dhṛte sarpir agnau vahnir ivārpitaḥ advayatvaṃ vrajen nityaṃ yogavit parame pade दुग्धे क्षीरं धृते सर्पिर् अग्नौ वह्निर् इवार्पितः अद्वयत्वं... Como la leche en la leche, la mantequilla en la mantequilla, el fuego en el fueg...
- 101 bhava-bhaya-vane vahnir mukti-sopāna-mārgataḥ advayatvaṃ vrajen nityaṃ yogavit parame pade भव-भय-वने वह्निर् मुक्ति-सोपान-मार्गतः अद्वयत्वं व्रजेन् नित... El fuego en el bosque del temor a la existencia (saṃsāra), como escalera hacia l...