Aṣṭama-prakaraṇam (Dhyāna) · Verso 2
यत्र ध्येयं च ध्याता च ध्यानं चैकीभवन्ति तु । तत् समाधिरिति ज्ञेयं परमानन्ददायकम् ॥
yatra dhyeyaṃ ca dhyātā ca dhyānaṃ caikībhavanti tu | tat samādhiriti jñeyaṃ paramānandadāyakam ||
Donde el objeto de meditación, el meditador y la meditación se vuelven uno — eso debe conocerse como samādhi, otorgador de la bienaventuranza suprema.