हठयोगप्रदीपिका
Haṭha Yoga Pradīpikā
"Luz sobre el Haṭha Yoga" — El manual clásico compuesto por Svātmārāma en el siglo XV. Cuatro capítulos que cubren āsana, prāṇāyāma, mudrā y samādhi.
प्रथमोपदेशः Prathamopadeśaḥ
El primer capítulo establece el propósito del Haṭha Yoga y describe los āsanas fundamentales. Presenta los linajes de maestros, las condiciones para la práctica, y detalla las posturas esenciales como Siddhāsana, Padmāsana, Siṃhāsana y Bhadrāsana.
Invocación y propósito 1.1-4
- 1 śrī-ādi-nāthāya namo'stu tasmai yenopadiṣṭā haṭha-yoga-vidyā | vibhrājate pronnata-rāja-yogam āroḍhumicchoradhirohiṇīva श्री-आदि-नाथाय नमोऽस्तु तस्मै येनोपदिष्टा हठ-योग-विद्या | वि... Salutación a Ādinatha (Śiva), quien expuso el conocimiento del Haṭha Yoga, que c...
- 2 praṇamya śrī-guruṃ nāthaṃ svātmārāmeṇa yoginā | kevalaṃ rāja-yogāya haṭha-vidyopadiśyate प्रणम्य श्री-गुरुं नाथं स्वात्मारामेण योगिना | केवलं राज-योग... Habiendo saludado primero a su Gurú Śrīnātha, el yogui Svātmārāma expone el Haṭh...
- 3 bhrāntyā bahumata-dhvānte rāja-yogam ajānatām | haṭha-pradīpikāṃ dhatte svātmārāmaḥ kṛpākaraḥ भ्रान्त्या बहुमत-ध्वान्ते राज-योगमजानताम् | हठ-प्रदीपिकां धत... Debido a la oscuridad nacida de la multiplicidad de opiniones, las personas son ...
- 4 matsyendra-gorakṣa-ādayo vijñāya haṭha-vidyām | svātmārāmo'thavā yogī vidyate tat-prasādataḥ मत्स्येन्द्र-गोरक्ष-आदयो विज्ञाय हठ-विद्याम् | स्वात्मारामोऽ... Gracias a la gracia de gurus como Matsyendra, Gorakṣa y otros, que conocían la c...
Linaje de los Siddhas 1.5-9
- 5 matsyendra-gorakṣa-ādayo vijñātā haṭha-yoginaḥ | svātmārāmo'thavā yogī jānīte tat-prasādataḥ मत्स्येन्द्र-गोरक्ष-आदयो विज्ञाता हठ-योगिनः | स्वात्मारामोऽथ... Matsyendra, Gorakṣa y otros conocieron el Haṭha Yoga. Por su gracia, el yogī Svā...
- 6 bhrāntyā bahumata-dhvānte rāja-yogam ajānatām | haṭha-pradīpikāṃ dhatte svātmārāmaḥ kṛpākaraḥ भ्रान्त्या बहुमत-ध्वान्ते राज-योगम् अजानताम् | हठ-प्रदीपिकां... Para aquellos que desconocen el Raja Yoga y vagan en la oscuridad de múltiples d...
- 7 haṭha-vidyā paraṃ gopyā yoginā siddhim icchatā | bhaved vīryavatī guptā nirvīryā tu prakāśitā हठ-विद्या परं गोप्या योगिना सिद्धिम् इच्छता | भवेद् वीर्यवती... El conocimiento del Haṭha debe mantenerse muy secreto por el yogī que desea el l...
- 8 surājye dhārmike deśe subhikṣe nirupadrave | dhanuḥ-pramāṇa-paryantaṃ śilā-agni-jala-varjite सुराज्ये धार्मिके देशे सुभिक्षे निरुपद्रवे | धनुः-प्रमाण-पर्... En un reino bien gobernado, en un lugar virtuoso, con abundancia de alimento, li...
- 9 evaṃ lakṣaṇe deśe kuryād yogī maṭhaṃ tadā | alpa-dvāraṃ arandhraṃ ca gartaṃ ca nātinīcakam एवं लक्षणे देशे कुर्याद् योगी मठं तदा | अल्प-द्वारं अरन्ध्रं... En un lugar con estas características, el yogī debe construir su ermita con una ...
Lugar y condiciones de práctica 1.10-14
- 10 haṭha-vidyāṃ hi matsyendra-gorakṣādyā vijānate | svātmārāmo'thavā yogī jānāti tat-prasādataḥ हठ-विद्यां हि मत्स्येन्द्र-गोरक्षाद्या विजानते | स्वात्माराम... Esta ciencia del Haṭha Yoga, como una casa, protege a quien la practica del calo...
- 11 yuktāhāra-vihārasya yukta-ceṣṭasya karmasu | yukta-svapna-avabodhasya yogo bhavati duḥkhahā युक्ताहार-विहारस्य युक्त-चेष्टस्य कर्मसु | युक्त-स्वप्न-अवबो... El yoga destruye el sufrimiento de aquel que es moderado en la alimentación y re...
- 12 atyāhāraḥ prayāsaś ca prajalpo niyamāgrahaḥ | jana-saṅgaś ca laulyaṃ ca ṣaḍbhir yogo vinaśyati अत्याहारः प्रयासश्च प्रजल्पो नियमाग्रहः | जन-सङ्गश्च लौल्यं ... El yoga se destruye por seis causas: comer en exceso, esfuerzo excesivo, hablar ...
- 13 utsāhāt sāhasād dhairyād tattva-jñānāc ca niścayāt | jana-saṅga-parityāgāt ṣaḍbhir yogaḥ prasidhyati उत्साहात् साहसाद् धैर्याद् तत्त्व-ज्ञानाच्च निश्चयात् | जन-स... El yoga se perfecciona por seis cualidades: entusiasmo, audacia, perseverancia, ...
- 14 atha yama-niyamāḥ | ahiṃsā satyam asteyaṃ brahmacaryaṃ kṣamā dhṛtiḥ | dayārjavaṃ mitāhāraḥ śaucaṃ caiva yamā daśa अथ यम-नियमाः | अहिंसा सत्यम् अस्तेयं ब्रह्मचर्यं क्षमा धृतिः... Ahora los yamas y niyamas. Los diez yamas son: no violencia, veracidad, no robar...
Obstáculos y requisitos 1.15-18
- 15 atyāhāraḥ prayāsaśca prajalpo niyamāgrahaḥ | jana-saṅgaśca laulyaṃ ca ṣaḍbhir yogo vinaśyati अत्याहारः प्रयासश्च प्रजल्पो नियमाग्रहः | जन-सङ्गश्च लौल्यं ... El yoga se destruye por estas seis causas: comer en exceso, esfuerzo excesivo, h...
- 16 utsāhāt sāhasād dhairyāt tattva-jñānāc ca niścayāt | jana-saṅga-parityāgāt ṣaḍbhir yogaḥ prasiddhyati उत्साहात्साहसाद्धैर्यात्तत्त्व-ज्ञानाच्च निश्चयात् | जन-सङ्ग... El yoga se perfecciona por estas seis cualidades: entusiasmo, audacia, persevera...
- 17 atyāhāraḥ prayāsaś ca prajalpo niyamāgrahaḥ | jana-saṅgaś ca laulyaṃ ca ṣaḍbhir yogo vinaśyati अत्याहारः प्रयासश्च प्रजल्पो नियमाग्रहः | जन-सङ्गश्च लौल्यं ... El yoga se destruye por seis causas: comer en exceso, esforzarse demasiado, habl...
- 18 utsāhāt sāhasād dhairyāt tattva-jñānāc ca niścayāt | jana-saṅga-parityāgāt ṣaḍbhir yogaḥ prasidhyati उत्साहात्साहसाद्धैर्यात्तत्त्व-ज्ञानाच्च निश्चयात् | जन-सङ्ग... El yoga tiene éxito mediante seis cualidades: entusiasmo, valentía, perseveranci...
Descripción de āsanas 1.19-34
- 19 haṭhasya prathamāṅgatvād āsanaṃ pūrvam ucyate | kuryāt tad āsanaṃ sthairyam ārogyaṃ cāṅga-lāghavam हठस्य प्रथमाङ्गत्वादासनं पूर्वमुच्यते | कुर्यात्तदासनं स्थैर... Siendo āsana la primera parte del Haṭha Yoga, se describe primero. Āsana proporc...
- 33 kuryāt tad āsanaṃ sthairyam ārogyaṃ cāṅga-lāghavam कुर्यात्तदासनं स्थैर्यम् आरोग्यं चाङ्ग-लाघवम्... El āsana proporciona estabilidad, salud y ligereza del cuerpo....
- 34 āsanāni samastāni yāvanto jīva-jantavaḥ | caturaśīti-lakṣāṇi śivena kathitāni ca आसनानि समस्तानि यावन्तो जीव-जन्तवः | चतुरशीति-लक्षाणि शिवेन ... Śiva enseñó tantos āsanas como especies de seres vivos existen: ochenta y cuatro...
Los cuatro āsanas principales 1.35-54
- 35 caturaśīty āsanāni śivena kathitāni ca | tebhyaś catuṣkam ādāya sārabhūtaṃ bravīmy aham चतुरशीत्यासनानि शिवेन कथितानि च | तेभ्यश्चतुष्कमादाय सारभूतं... Śiva enseñó ochenta y cuatro āsanas. De estos, voy a describir los cuatro esenci...
- 36 atha svastikāsanam | jānūrvor antare samyak kṛtvā pāda-tale ubhe | ṛju-kāyaḥ samāsīnas tat svastikāsanaṃ viduḥ अथ स्वस्तिकासनम् | जानूर्वोरन्तरे सम्यक्कृत्वा पाद-तले उभे |... Ahora Svastikāsana: colocando ambas plantas de los pies entre los muslos y las r...
- 37 yoni-sthānakam aṅghri-mūla-ghaṭitaṃ kṛtvā dṛḍhaṃ vinyaset meṇḍhre pādam athaikam eva hṛdaye kṛtvā hanuṃ susthiram | sthāṇuḥ saṃyamitendriyo 'cala-dṛśā paśyed bhruvor antaraṃ hy etan mokṣa-kapāṭa-bheda-janakaṃ siddhāsanaṃ procyate योनि-स्थानकमङ्घ्रि-मूल-घटितं कृत्वा दृढं विन्यसेत् मेण्ढ्रे ... Presionando firmemente el talón izquierdo contra el perineo y colocando el otro ...
- 44 vāmorūpari dakṣiṇaṃ ca caraṇaṃ saṃsthāpya vāmaṃ tathā dakṣorūpari paścimena vidhinā dhṛtvā karābhyāṃ dṛḍham | aṅguṣṭhau hṛdaye nidhāya cubukaṃ nāsāgram ālokayet etad vyādhi-vināśa-kāri yamināṃ padmāsanaṃ procyate वामोरूपरि दक्षिणं च चरणं संस्थाप्य वामं तथा दक्षोरूपरि पश्चि... Colocando el pie derecho sobre el muslo izquierdo y el izquierdo sobre el derech...
- 45 nāsanaṃ siddha-sadṛśaṃ na kumbhaḥ kevaloppamaḥ | na khecarī-samā mudrā na nāda-sadṛśo layaḥ नासनं सिद्ध-सदृशं न कुम्भः केवलोपमः | न खेचरी-समा मुद्रा न न... No hay āsana como Siddhāsana, no hay kumbhaka como Kevala, no hay mudrā como Khe...
- 46 padmāsane sthito yogī nāḍī-dvāreṇa pūritam | mārutaṃ dhārayed yas tu sa mukto nātra saṃśayaḥ पद्मासने स्थितो योगी नाडी-द्वारेण पूरितम् | मारुतं धारयेद्यस... El yogui sentado en Padmāsana, que llena de aire a través de las puertas de los ...
Dieta y conducta del yogui 1.55-67
- 55 gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvanyāṃ parikalpayayet | pārṣṇī-mudrāṃ ca saṃsthāpya vajrāsanam iti smṛtam गुल्फौ च वृषणस्याधः सीवन्यां परिकल्पयेत् | पार्ष्णी-मुद्रां ... Colocando los tobillos debajo de los testículos, a los lados del perineo, con lo...
- 56 evam āsana-bandheṣu yogindro nāma sidhyati | samyak siddheṣu dehasya sthiratvaṃ balam uttamam एवम् आसन-बन्धेषु योगिन्द्रो नाम सिद्ध्यति | सम्यक् सिद्धेषु ... Así, mediante las posturas y las contracciones, el yogī alcanza el éxito. Cuando...
द्वितीयोपदेशः Dvitīyopadeśaḥ
El segundo capítulo aborda el control de la respiración. Describe los ṣaṭkarmas (seis acciones de purificación) y los ocho tipos de kumbhaka. Explica cómo el prāṇāyāma purifica los nāḍīs y prepara para las prácticas superiores.
Fundamentos del prāṇāyāma 2.1-6
- 1 athāsane dṛḍhe yogī vaśī hita-mitāśanaḥ | gurūpadiṣṭa-mārgena prāṇāyāmān samabhyaset अथासने दृढे योगी वशी हित-मिताशनः | गुरूपदिष्ट-मार्गेण प्राणा... Estando el āsana firmemente establecido, el yogui, con autocontrol, comiendo ali...
- 2 cale vāte calaṃ cittaṃ niścale niścalaṃ bhavet | yogī sthāṇutvam āpnoti tato vāyuṃ nirodhayet चले वाते चलं चित्तं निश्चले निश्चलं भवेत् | योगी स्थाणुत्वमा... Cuando la respiración se mueve, la mente se mueve. Cuando la respiración está qu...
- 3 cale vāte calaṃ cittaṃ niścale niścalaṃ bhavet | yogī sthāṇutvam āpnoti tato vāyuṃ nirodhayet चले वाते चलं चित्तं निश्चले निश्चलं भवेत् | योगी स्थाणुत्वम्... Cuando el aliento es inestable, la mente es inestable. Cuando el aliento es esta...
- 4 yāvad vāyuḥ sthito dehe tāvaj jīvanam ucyate | maraṇaṃ tasya niṣkrāntis tato vāyuṃ nirodhayet यावद् वायुः स्थितो देहे तावज् जीवनम् उच्यते | मरणं तस्य निष्... Mientras el aliento permanece en el cuerpo, hay vida. Cuando sale, hay muerte. P...
- 5 malākalāsu nāḍīṣu māruto naiva madhyagaḥ | kathaṃ syād unmanī-bhāvaḥ kārya-siddhiḥ kathaṃ bhavet मलाकलासु नाडीषु मारुतो नैव मध्यगः | कथं स्याद् उन्मनी-भावः क... Mientras los nāḍīs estén llenos de impurezas, el aliento no puede entrar en el c...
- 6 śuddhim eti yadā sarvaṃ nāḍī-cakraṃ malākulam | tadaiva jāyate yogī prāṇa-saṃgrahaṇe kṣamaḥ शुद्धिमेति यदा सर्वं नाडी-चक्रं मलाकुलम् | तदैव जायते योगी प... Cuando todo el sistema de nāḍīs, previamente lleno de impurezas, se purifica, en...
Técnica de nāḍī śodhana 2.7-20
- 7 prāṇāyāmena yuktena sarva-roga-kṣayo bhavet | ayuktābhyāsa-yogena sarva-roga-samudbhavaḥ प्राणायामेन युक्तेन सर्व-रोग-क्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यास-योगे... Con prāṇāyāma practicado correctamente, todas las enfermedades se destruyen. Con...
- 8 yathā siṃho gajo vyāghro bhaved vaśyaḥ śanaiḥ śanaiḥ | tathaiva sevito vāyur anyathā hanti sādhakam यथा सिंहो गजो व्याघ्रो भवेद्वश्यः शनैः शनैः | तथैव सेवितो वा... Así como el león, el elefante y el tigre se domestican gradualmente, así debe co...
- 9 prāṇāyāmena yuktena sarva-roga-kṣayo bhavet | ayuktābhyāsa-yogena sarva-roga-samudbhavaḥ प्राणायामेन युक्तेन सर्व-रोग-क्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यास-योगे... Con la práctica correcta del prāṇāyāma, todas las enfermedades se destruyen. Con...
- 10 hikkā śvāsaś ca kāsaś ca śiraḥ-karṇākṣi-vedanāḥ | bhavanti vividhāḥ rogāḥ pavanasya prakopataḥ हिक्का श्वासश्च कासश्च शिरः-कर्णाक्षि-वेदनाः | भवन्ति विविधा... Hipo, asma, tos, dolor de cabeza, de oídos y de ojos — estas y otras diversas en...
- 11 yuktaṃ yuktaṃ tyajed vāyuṃ yuktaṃ yuktaṃ ca pūrayet | yuktaṃ yuktaṃ ca badhnīyād evaṃ siddhim avāpnuyāt युक्तं युक्तं त्यजेद्वायुं युक्तं युक्तं च पूरयेत् | युक्तं ... Exhala moderadamente, inhala moderadamente, retén moderadamente — así se obtiene...
- 12 cale vāte calaṃ cittaṃ niścale niścalaṃ bhavet | yogī sthāṇutvam āpnoti tato vāyuṃ nirodhayet चले वाते चलं चित्तं निश्चले निश्चलं भवेत् | योगी स्थाणुत्वमा... Cuando el aliento es inestable, la mente es inestable. Cuando el aliento es esta...
- 13 yāvad vāyuḥ sthito dehe tāvaj jīvanam ucyate | maraṇaṃ tasya niṣkrāntis tato vāyuṃ nirodhayet यावद्वायुः स्थितो देहे तावज्जीवनमुच्यते | मरणं तस्य निष्क्रा... Mientras el aliento permanece en el cuerpo, hay vida. Su partida es muerte. Por ...
- 14 malākalāsu nāḍīṣu māruto naiva madhyagaḥ | kathaṃ syād unmanī-bhāvaḥ kārya-siddhiḥ kathaṃ bhavet मलाकलासु नाडीषु मारुतो नैव मध्यगः | कथं स्यादुन्मनीभावः कार्... Cuando las nāḍīs están llenas de impurezas, el aliento no puede entrar en el can...
- 15 śuddhim eti yadā sarvaṃ nāḍī-cakraṃ malākulam | tadaiva jāyate yogī prāṇa-saṃgrahaṇe kṣamaḥ शुद्धिमेति यदा सर्वं नाडीचक्रं मलाकुलम् | तदैव जायते योगी प्... Solo cuando todo el sistema de nāḍīs, que está lleno de impurezas, se purifica, ...
- 16 prāṇāyāmaṃ tataḥ kuryān nityaṃ sāttvikayā dhiyā | yathā suṣumnā-nāḍī-sthā malāḥ śuddhiṃ prayānti ca प्राणायामं ततः कुर्यान्नित्यं सात्त्विकया धिया | यथा सुषुम्ण... Por lo tanto, debe practicarse prāṇāyāma diariamente con una mente sáttvica, par...
- 17 baddha-padmāsano yogī prāṇaṃ candreṇa pūrayet | dhārayitvā yathā-śakti bhūyaḥ sūryeṇa recayet बद्धपद्मासनो योगी प्राणं चन्द्रेण पूरयेत् | धारयित्वा यथाशक्... Sentado en padmāsana, el yogui debe inhalar a través del canal lunar, retener se...
- 18 prāṇaṃ sūryeṇa cākṛṣya pūrayed udaraṃ śanaiḥ | vidhivat kumbhakaṃ kṛtvā punaś candreṇa recayet प्राणं सूर्येण चाकृष्य पूरयेदुदरं शनैः | विधिवत्कुम्भकं कृत्... Habiendo inhalado a través del canal solar, llenando el abdomen lentamente, prac...
Los ṣaṭkarmas 2.21-38
Contenido en preparación...
Estados y señales de progreso 2.39-43
- 39 yathā siṃho gajo vyāghro bhaved vaśyaḥ śanaiḥ śanaiḥ | tathaiva sevito vāyur anyathā hanti sādhakam यथा सिंहो गजो व्याघ्रो भवेद्वश्यः शनैः शनैः | तथैव सेवितो वा... Así como el león, el elefante y el tigre son domesticados gradualmente, del mism...
- 40 prāṇāyāmena yuktena sarva-roga-kṣayo bhavet | ayuktābhyāsa-yogena sarva-roga-samudbhavaḥ प्राणायामेन युक्तेन सर्वरोगक्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यासयोगेन स... Con la práctica correcta del prāṇāyāma, todas las enfermedades son destruidas. C...
- 41 hikkā śvāsaś ca kāsaś ca śiraḥ-karṇākṣi-vedanāḥ | bhavanti vividhāḥ rogāḥ pavanasya prakopataḥ हिक्का श्वासश्च कासश्च शिरःकर्णाक्षिवेदनाः | भवन्ति विविधाः ... Hipo, asma, tos, dolor de cabeza, de oídos y de ojos — estas y otras diversas en...
- 42 yuktaṃ yuktaṃ tyajed vāyuṃ yuktaṃ yuktaṃ ca pūrayet | yuktaṃ yuktaṃ ca badhnīyād evaṃ siddhim avāpnuyāt युक्तं युक्तं त्यजेद्वायुं युक्तं युक्तं च पूरयेत् | युक्तं ... Exhala con medida, inhala con medida, retén con medida. Así se obtiene la perfec...
- 43 yadā tu nāḍī-śuddhiḥ syāt tathā cihnāni bāhyataḥ | kāyasya kṛśatā kāntis tadā jāyeta niścitam यदा तु नाडीशुद्धिः स्यात्तथा चिह्नानि बाह्यतः | कायस्य कृशता... Cuando se logra la purificación de las nāḍīs, aparecen signos externos: el cuerp...
Los ocho kumbhakas 2.44-70
- 44 sūrya-bhedanam ujjāyī sītkārī śītalī tathā | bhastrikā bhrāmarī mūrcchā plāvinīty aṣṭa-kumbhakāḥ सूर्य-भेदनमुज्जायी सीत्कारी शीतली तथा | भस्त्रिका भ्रामरी मू... Sūrya Bhedana, Ujjāyī, Sītkārī, Śītalī, Bhastrikā, Bhrāmarī, Mūrcchā y Plāvinī —...
- 48 ādau svedo 'tha kampaś ca tṛtīye sthānam ucyate | tato bhūmau cared vāyuḥ tato bhūmiś cared vāyuḥ आदौ स्वेदोऽथ कम्पश्च तृतीये स्थानमुच्यते | ततो भूमौ चरेद्वाय... Primero aparece sudoración, luego temblor, en la tercera etapa se alcanza la est...
- 49 jalena śrama-jātena gātra-mardanam ācaret | dṛḍhatā laghutā caiva tena gātrasya jāyate जलेन श्रम-जातेन गात्र-मर्दनमाचरेत् | दृढता लघुता चैव तेन गात... Con el sudor producido por el esfuerzo, debe frotarse el cuerpo. Por esto surge ...
- 50 prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantara-cāriṇau | yogī mukhāvadhānena pibed vāyum atandritaḥ प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ | योगी मुखावधानेन पि... Habiendo equilibrado prāṇa y apāna que fluyen dentro de la nariz, el yogui, sin ...
- 51 āsanaṃ kumbhakaṃ citraṃ mudrākhyaṃ karaṇaṃ tathā | atha nādānusandhānam abhyāsānukramo haṭhe आसनं कुम्भकं चित्रं मुद्राख्यं करणं तथा | अथ नादानुसन्धानमभ्... Āsana, kumbhaka, las variadas prácticas llamadas mudrās, y luego la absorción en...
Kevala kumbhaka y signos de éxito 2.71-78
- 71 kumbhake kumbhitā buddhiḥ kumbhake kumbhito bhavet | kumbhena kumbhitā prāṇāḥ kumbhe cittaṃ vilīyate कुम्भके कुम्भिता बुद्धिः कुम्भके कुम्भितो भवेत् | कुम्भेन कु... En kumbhaka, el intelecto se retiene; en kumbhaka, uno se vuelve retenido. Por k...
- 72 kevalaṃ kumbhakaṃ yāvan na jāyeta vicakṣaṇaḥ | tāvat sādhanam āsevet kumbhakaṃ kevalaṃ haṭhāt केवलं कुम्भकं यावन्न जायेत विचक्षणः | तावत्साधनमासेवेत्कुम्भ... Hasta que surja espontáneamente kevala kumbhaka, el sabio debe practicar los mét...
- 75 kevala-kumbhaka-siddhau kiṃ na sidhyati bhūtale | kare yasya sthito mṛtyuḥ kasya nājñā pravartate केवल-कुम्भक-सिद्धौ किं न सिध्यति भूतले | करे यस्य स्थितो मृत... Cuando se perfecciona kevala kumbhaka, ¿qué no se logra en este mundo? Aquel en ...
- 78 rāja-yogaṃ vinā pṛthvī rāja-yogaṃ vinā niśā | rāja-yogaṃ vinā mudrā vicitrāpi na śobhate राज-योगं विना पृथ्वी राज-योगं विना निशा | राज-योगं विना मुद्... Sin rāja yoga, la tierra no tiene valor; sin rāja yoga, la noche no es bella; si...
तृतीयोपदेशः Tṛtīyopadeśaḥ
El tercer capítulo describe los diez mudrās que despiertan la Kuṇḍalinī. Incluye Mahāmudrā, Mahābandha, Mahāvedha, Khecarī, Uḍḍīyāna, Mūlabandha, Jālandharabandha, Viparītakaraṇī, Vajrolī y Śakticālana.
La Kuṇḍalinī y los mudrās 3.1-9
- 1 sa-śaila-vana-dhātrīṇāṃ yathādhāro 'hi-nāyakaḥ | sarveṣāṃ yoga-tantrāṇāṃ tathādhāro hi kuṇḍalī स-शैल-वन-धात्रीणां यथाधारोऽहि-नायकः | सर्वेषां योग-तन्त्राणा... Así como la serpiente suprema (Śeṣa) sostiene la tierra con sus montañas y bosqu...
- 2 suptā guru-prasādena yadā jāgarti kuṇḍalī | tadā sarvāṇi padmāni bhidyante granthayo 'pi ca सुप्ता गुरु-प्रसादेन यदा जागर्ति कुण्डली | तदा सर्वाणि पद्मा... Cuando la Kuṇḍalinī dormida despierta por la gracia del guru, entonces todos los...
- 5 mahāmudrā mahābandho mahāvedhaś ca khecarī | uḍḍiyānaṃ mūlabandhaś ca bandho jālandharābhidhaḥ महामुद्रा महाबन्धो महावेधश्च खेचरी | उड्डियानं मूलबन्धश्च बन... Mahāmudrā, Mahābandha, Mahāvedha, Khecarī, Uḍḍiyāna, Mūlabandha y el bandha llam...
- 6 karaṇī viparītākhyā vajrolī śakti-cālanam | idaṃ hi mudrā-daśakaṃ jarā-maraṇa-nāśanam करणी विपरीताख्या वज्रोली शक्ति-चालनम् | इदं हि मुद्रा-दशकं ज... Viparītakaraṇī, Vajrolī y Śakticālana — estas diez mudrās destruyen la vejez y l...
Mahābandha y Mahāvedha 3.19-31
Contenido en preparación...
Khecarī mudrā 3.32-53
Contenido en preparación...
Uḍḍīyāna bandha 3.54-60
- 55 uḍḍīyāṇaṃ tu sahajaṃ guruṇā kathitaṃ sadā | abhyaset satataṃ yas tu vṛddho 'pi taruṇāyate उड्डीयाणं तु सहजं गुरुणा कथितं सदा | अभ्यसेत्सततं यस्तु वृद्... Uḍḍiyāna, siempre enseñado por el guru como natural, cuando se practica constant...
- 60 pārṣṇi-bhāgena sampīḍya yonim ākuñcayed gudam | apānam ūrdhvam ākṛṣya mūlabandho 'bhidhīyate पार्ष्णि-भागेन सम्पीड्य योनिमाकुञ्चयेद्गुदम् | अपानमूर्ध्वमा... Presionando el perineo con el talón, contrayendo el ano, y elevando apāna hacia ...
Viparītakaraṇī 3.77-82
Contenido en preparación...
Vajrolī, Sahajolī, Amarolī 3.83-103
Contenido en preparación...
चतुर्थोपदेशः Caturthopadeśaḥ
El capítulo final describe los estados de absorción meditativa y la práctica del nāda yoga. Presenta los sinónimos de samādhi, la relación entre mente y prāṇa, los cuatro estados de la práctica (ārambha, ghaṭa, paricaya, niṣpatti), y la disolución final en el sonido interior.
Naturaleza del samādhi 4.1-8
- 1 namaḥ śivāya gurave nāda-bindu-kalātmane | nirañjana-padaṃ yāti nityaṃ tatra parāyaṇaḥ नमः शिवाय गुरवे नाद-बिन्दु-कलात्मने | निरञ्जन-पदं याति नित्य... Salutaciones a Śiva, el Guru, cuya naturaleza es nāda, bindu y kalā. Quien está ...
- 2 athedānīṃ pravakṣyāmi samādhi-kramam uttamam | mṛtyu-ghnaṃ ca sukhopāyaṃ brahmānanda-karaṃ param अथेदानीं प्रवक्ष्यामि समाधिक्रममुत्तमम् | मृत्युघ्नं च सुखोप... Ahora describiré el método supremo de samādhi, que destruye la muerte, es un med...
- 3 rāja-yogaḥ samādhiś ca unmanī ca manonmanī | amaratvaṃ layas tattvaṃ śūnyāśūnyaṃ paraṃ padam राज-योगः समाधिश्च उन्मनी च मनोन्मनी | अमरत्वं लयस्तत्त्वं शू... Rāja yoga, samādhi, unmanī, manonmanī, inmortalidad, laya, tattva, vacío-no-vací...
- 5 salile saindhavaṃ yadvat sāmyaṃ bhajati yogataḥ | tathātma-manasor aikyaṃ samādhir abhidhīyate सलिले सैन्धवं यद्वत्साम्यं भजति योगतः | तथात्म-मनसोरैक्यं सम... Así como la sal disuelta en agua se vuelve una con ella, así cuando el Ātman y l...
- 7 ghṛtaṃ guḍaṃ ca bhuñjīta adhvā-prathama-yāma-ge | vāyau praviṣṭe suṣumnāyāṃ kevalaḥ kumbhakas tathā घृतं गुडं च भुञ्जीत अध्वा-प्रथम-याम-गे | वायौ प्रविष्टे सुषु... Debe comer ghee y azúcar moreno antes de la primera hora del día. Cuando el vien...
Requisitos y preparación 4.9-28
Relación mente-prāṇa 4.29-42
Mudrās para samādhi 4.43-63
Contenido en preparación...
Nāda yoga: introducción 4.64-68
Las cuatro etapas 4.69-76
Contenido en preparación...
Práctica del nāda 4.77-103
Contenido en preparación...