हठयोगप्रदीपिका

Haṭha Yoga Pradīpikā

"Light on Haṭha Yoga"

The classic manual of Haṭha Yoga, composed by Svātmārāma in the 15th century. The most influential text of the tradition, which establishes physical and energetic practices as a path to spiritual realization.

Historical context

The Haṭha Yoga Pradīpikā was composed around 1450 in northern India. Its author, Svātmārāma, was a yogi of the Nath tradition, a lineage of ascetics who developed Haṭha Yoga as a codified system.

The text represents a synthesis: Svātmārāma compiled teachings from earlier texts and oral traditions, organizing them into a coherent and accessible system. He cites multiple earlier masters, from Matsyendranāth and Gorakṣanāth to lesser-known figures of the lineage.

Purpose of the text

Svātmārāma presents Haṭha Yoga as a ladder to Rāja Yoga — the physical and energetic practices prepare the body-mind for meditation and samādhi. This vision reconciles two traditions: Patañjali's yoga (centered on the mind) and Haṭha Yoga (centered on the body and energy).

The ultimate goal is to awaken kuṇḍalinī, the dormant energy at the base of the spine, and guide it upward until achieving the union of solar and lunar polarities: the esoteric meaning of haṭha (ha = sun, ṭha = moon).

More about the text

The four chapters

The Pradīpikā follows a logical progression: first the physical body (āsanas), then the energetic body (prāṇāyāma), then awakening techniques (mudrās), and finally states of absorption (samādhi). Each level prepares the next.

Later influence

The text has been extensively commented on over the centuries. It influenced later texts like the Gheraṇḍa Saṃhitāand continues to be a fundamental reference for practitioners and scholars. Most of the techniques taught today in yoga classes have roots in this manual.

Recommended readings

  • Hatha Yoga Pradipika — Swami Muktibodhananda (Bihar School of Yoga)
  • The Hatha Yoga Pradipika — Pancham Sinh (classic translation, 1914)
  • Roots of Yoga — James Mallinson & Mark Singleton

The verses

प्रथमोपदेशःPrathamopadeśaḥ

On the Āsanas · 67 verses

The first chapter establishes the purpose of Haṭha Yoga and describes the fundamental āsanas. It presents the lineages of masters, conditions for practice, and details essential postures like Siddhāsana, Padmāsana, Siṃhāsana, and Bhadrāsana.

Invocation and purpose1.1-4
  1. 1śrī-ādi-nāthāya namo'stu tasmai yenopadiṣṭā haṭha-yoga-vidyā | vibhrājate pronnata-rāja-yogam āroḍhumicchoradhirohiṇīvaश्री-आदि-नाथाय नमोऽस्तु तस्मै येनोपदिष्टा हठ-योग-विद्या | वि...Salutation to Ādinatha (Śiva), who expounded the knowledge of Haṭha Yoga, which ...
  2. 2praṇamya śrī-guruṃ nāthaṃ svātmārāmeṇa yoginā | kevalaṃ rāja-yogāya haṭha-vidyopadiśyateप्रणम्य श्री-गुरुं नाथं स्वात्मारामेण योगिना | केवलं राज-योग...Having saluted first his Guru Śrīnātha, the yogi Svātmārāma expounds Haṭha Vidyā...
  3. 3bhrāntyā bahumata-dhvānte rāja-yogam ajānatām | haṭha-pradīpikāṃ dhatte svātmārāmaḥ kṛpākaraḥभ्रान्त्या बहुमत-ध्वान्ते राज-योगमजानताम् | हठ-प्रदीपिकां धत...Owing to the darkness arising from the multiplicity of opinions, people are unab...
  4. 4matsyendra-gorakṣa-ādayo vijñāya haṭha-vidyām | svātmārāmo'thavā yogī vidyate tat-prasādataḥमत्स्येन्द्र-गोरक्ष-आदयो विज्ञाय हठ-विद्याम् | स्वात्मारामोऽ...Through the grace of gurus like Matsyendra, Gorakṣa and others, who knew the sci...
Lineage of the Siddhas1.5-9
  1. 5matsyendra-gorakṣa-ādayo vijñātā haṭha-yoginaḥ | svātmārāmo'thavā yogī jānīte tat-prasādataḥमत्स्येन्द्र-गोरक्ष-आदयो विज्ञाता हठ-योगिनः | स्वात्मारामोऽथ...Matsyendra, Gorakṣa and others knew Haṭha Yoga. By their grace, the yogī Svātmār...
  2. 6bhrāntyā bahumata-dhvānte rāja-yogam ajānatām | haṭha-pradīpikāṃ dhatte svātmārāmaḥ kṛpākaraḥभ्रान्त्या बहुमत-ध्वान्ते राज-योगम् अजानताम् | हठ-प्रदीपिकां...For those who do not know Raja Yoga and wander in the darkness of multiple doctr...
  3. 7haṭha-vidyā paraṃ gopyā yoginā siddhim icchatā | bhaved vīryavatī guptā nirvīryā tu prakāśitāहठ-विद्या परं गोप्या योगिना सिद्धिम् इच्छता | भवेद् वीर्यवती...The knowledge of Haṭha must be kept very secret by the yogī who desires accompli...
  4. 8surājye dhārmike deśe subhikṣe nirupadrave | dhanuḥ-pramāṇa-paryantaṃ śilā-agni-jala-varjiteसुराज्ये धार्मिके देशे सुभिक्षे निरुपद्रवे | धनुः-प्रमाण-पर्...In a well-governed kingdom, in a virtuous place, with abundance of food, free fr...
  5. 9evaṃ lakṣaṇe deśe kuryād yogī maṭhaṃ tadā | alpa-dvāraṃ arandhraṃ ca gartaṃ ca nātinīcakamएवं लक्षणे देशे कुर्याद् योगी मठं तदा | अल्प-द्वारं अरन्ध्रं...In a place with these characteristics, the yogī should build his hermitage with ...
Place and conditions of practice1.10-14
  1. 10haṭha-vidyāṃ hi matsyendra-gorakṣādyā vijānate | svātmārāmo'thavā yogī jānāti tat-prasādataḥहठ-विद्यां हि मत्स्येन्द्र-गोरक्षाद्या विजानते | स्वात्माराम...This science of Haṭha Yoga, like a house, protects the practitioner from the hea...
  2. 11yuktāhāra-vihārasya yukta-ceṣṭasya karmasu | yukta-svapna-avabodhasya yogo bhavati duḥkhahāयुक्ताहार-विहारस्य युक्त-चेष्टस्य कर्मसु | युक्त-स्वप्न-अवबो...Yoga destroys the suffering of one who is moderate in food and recreation, balan...
  3. 12atyāhāraḥ prayāsaś ca prajalpo niyamāgrahaḥ | jana-saṅgaś ca laulyaṃ ca ṣaḍbhir yogo vinaśyatiअत्याहारः प्रयासश्च प्रजल्पो नियमाग्रहः | जन-सङ्गश्च लौल्यं ...Yoga is destroyed by six causes: overeating, excessive effort, talking too much,...
  4. 13utsāhāt sāhasād dhairyād tattva-jñānāc ca niścayāt | jana-saṅga-parityāgāt ṣaḍbhir yogaḥ prasidhyatiउत्साहात् साहसाद् धैर्याद् तत्त्व-ज्ञानाच्च निश्चयात् | जन-स...Yoga is perfected by six qualities: enthusiasm, audacity, perseverance, knowledg...
  5. 14atha yama-niyamāḥ | ahiṃsā satyam asteyaṃ brahmacaryaṃ kṣamā dhṛtiḥ | dayārjavaṃ mitāhāraḥ śaucaṃ caiva yamā daśaअथ यम-नियमाः | अहिंसा सत्यम् अस्तेयं ब्रह्मचर्यं क्षमा धृतिः...Now the yamas and niyamas. The ten yamas are: non-violence, truthfulness, non-st...
Obstacles and requirements1.15-18
  1. 15atyāhāraḥ prayāsaśca prajalpo niyamāgrahaḥ | jana-saṅgaśca laulyaṃ ca ṣaḍbhir yogo vinaśyatiअत्याहारः प्रयासश्च प्रजल्पो नियमाग्रहः | जन-सङ्गश्च लौल्यं ...Yoga is destroyed by these six causes: overeating, excessive effort, talking too...
  2. 16utsāhāt sāhasād dhairyāt tattva-jñānāc ca niścayāt | jana-saṅga-parityāgāt ṣaḍbhir yogaḥ prasiddhyatiउत्साहात्साहसाद्धैर्यात्तत्त्व-ज्ञानाच्च निश्चयात् | जन-सङ्ग...Yoga is perfected by these six qualities: enthusiasm, audacity, perseverance, di...
  3. 17atyāhāraḥ prayāsaś ca prajalpo niyamāgrahaḥ | jana-saṅgaś ca laulyaṃ ca ṣaḍbhir yogo vinaśyatiअत्याहारः प्रयासश्च प्रजल्पो नियमाग्रहः | जन-सङ्गश्च लौल्यं ...Yoga is destroyed by six causes: overeating, excessive effort, talking too much,...
  4. 18utsāhāt sāhasād dhairyāt tattva-jñānāc ca niścayāt | jana-saṅga-parityāgāt ṣaḍbhir yogaḥ prasidhyatiउत्साहात्साहसाद्धैर्यात्तत्त्व-ज्ञानाच्च निश्चयात् | जन-सङ्ग...Yoga succeeds through six qualities: enthusiasm, courage, perseverance, knowledg...
Description of āsanas1.19-34
  1. 19haṭhasya prathamāṅgatvād āsanaṃ pūrvam ucyate | kuryāt tad āsanaṃ sthairyam ārogyaṃ cāṅga-lāghavamहठस्य प्रथमाङ्गत्वादासनं पूर्वमुच्यते | कुर्यात्तदासनं स्थैर...Being āsana the first limb of Haṭha Yoga, it is described first. Āsana provides ...
  2. 20athāsanāni kathyante vasiṣṭhādyair ṛṣibhiḥ purā | uktāny āsana-jālāni caturaśīti-lakṣaṇamअथासनानि कथ्यन्ते वसिष्ठाद्यैर्ऋषिभिः पुरा | उक्तान्यासनजाला...Now the āsanas are described. In ancient times, the ṛṣis such as Vasiṣṭha taught...
  3. 21caturaśīti-pīṭhānāṃ śivena kathitāni ca | tebhyaś catuṣkam ādāya sārabhūtaṃ bravīmy ahamचतुरशीति-पीठानां शिवेन कथितानि च | तेभ्यश्चतुष्कमादाय सारभूत...Of the eighty-four āsanas taught by Śiva, I select four that are the essence and...
  4. 22siddhaṃ padmaṃ tathā siṃhaṃ bhadraṃ veti catuṣṭayam | śreṣṭhaṃ tatrāpi ca sukhe tiṣṭhet siddhāsane sadāसिद्धं पद्मं तथा सिंहं भद्रं वेति चतुष्टयम् | श्रेष्ठं तत्रा...Siddhāsana, Padmāsana, Siṃhāsana, and Bhadrāsana are the four best. Of these, Si...
  5. 23atha siddhāsanam | yoni-sthānakam aṅghri-mūla-ghaṭitaṃ kṛtvā dṛḍhaṃ vinyasetअथ सिद्धासनम् | योनिस्थानकमङ्घ्रिमूलघटितं कृत्वा दृढं विन्यस...Now, Siddhāsana: press the heel firmly against the perineum (yoni-sthāna)....
  6. 24meḍhrād upari vinyasya pādam ekaṃ tu susthiram | gulphāntare ca nikṣipya meḍhrād upari meḍhrakeमेढ्रादुपरि विन्यस्य पादमेकं तु सुस्थिरम् | गुल्फान्तरे च नि...Place the other foot firmly over the generative organ, with the ankle positioned...
  7. 25sampīḍya sīvanī-nāḍīm aṅguṣṭhena tu dakṣiṇe | vāmena pārṣṇinā nityaṃ siddhāsanam idaṃ viduḥसम्पीड्य सीवनीनाडीमङ्गुष्ठेन तु दक्षिणे | वामेन पार्ष्णिना न...Pressing the sīvanī nāḍī with the right ankle, and always with the left heel [on...
  8. 26etat siddhāsanaṃ prāhur anye vajrāsanaṃ viduḥ | muktāsanaṃ vadanty eke prāhur guptāsanaṃ pareएतत्सिद्धासनं प्राहुरन्ये वज्रासनं विदुः | मुक्तासनं वदन्त्य...Some call this Siddhāsana, others know it as Vajrāsana, some call it Muktāsana, ...
  9. 27yamāhārāś ca niyamās tapāṃsi vividhāni ca | sarve siddhāsanenaiva sidhyanty ātmavido viduḥयमाहाराश्च नियमास्तपांसि विविधानि च | सर्वे सिद्धासनेनैव सिध...The knowers of the Self know that yama, niyama, dietary restrictions, and variou...
  10. 28siddhāsana-samaṃ kiñcin nāsti lokeṣu sattama | mūla-sthāna-bandhaṃ kṛtvā śakti-cālanam abhyasetसिद्धासनसमं किञ्चिन्नास्ति लोकेषु सत्तम | मूलस्थानबन्धं कृत्...There is nothing in the three worlds equal to Siddhāsana. Practicing the bandha ...
  11. 29siddhāsanaṃ sadābhyasyed yuktāhāro yatir yamī | catvāriṃśad dinaṃ yāvad ekākī tat-parāyaṇaḥसिद्धासनं सदाभ्यस्येद् युक्ताहारो यतिर्यमी | चत्वारिंशद्दिनं...The disciplined ascetic must always practice Siddhāsana with moderate diet, alon...
  12. 30ūrdhvaṃ śaktiṃ tathātmānaṃ samādhiṃ prāpnuyān naraḥ | candrārka-saṃgame yogaṃ siddhāsanena sidhyatiऊर्ध्वं शक्तिं तथात्मानं समाधिं प्राप्नुयान्नरः | चन्द्रार्क...The practitioner raises the śakti and the Self, attains samādhi. Through Siddhās...
  13. 31nā siddhāsana-sadṛśam āsanaṃ kumbhaka-samaḥ | khecarī-samā mudrā na nāda-sadṛśo layaḥनासिद्धासनसदृशमासनं कुम्भकसमः | खेचरीसमा मुद्रा न नादसदृशो ल...There is no āsana like Siddhāsana, no kumbhaka equal, no mudrā like Khecarī, no ...
  14. 32atha padmāsanam | vāmorūpari dakṣiṇaṃ ca caraṇaṃ saṃsthāpya vāmaṃ tathā dakṣorūpari paścimena vidhinā dhṛtvā karābhyāṃ dṛḍhamअथ पद्मासनम् | वामोरूपरि दक्षिणं च चरणं संस्थाप्य वामं तथा द...Now, Padmāsana: place the right foot on the left thigh and the left foot on the ...
  15. 33kuryāt tad āsanaṃ sthairyam ārogyaṃ cāṅga-lāghavamकुर्यात्तदासनं स्थैर्यम् आरोग्यं चाङ्ग-लाघवम्...Āsana provides stability, health, and lightness of body....
  16. 34āsanāni samastāni yāvanto jīva-jantavaḥ | caturaśīti-lakṣāṇi śivena kathitāni caआसनानि समस्तानि यावन्तो जीव-जन्तवः | चतुरशीति-लक्षाणि शिवेन ...Śiva taught as many āsanas as there are species of living beings: eighty-four la...
The four principal āsanas1.35-54
  1. 35caturaśīty āsanāni śivena kathitāni ca | tebhyaś catuṣkam ādāya sārabhūtaṃ bravīmy ahamचतुरशीत्यासनानि शिवेन कथितानि च | तेभ्यश्चतुष्कमादाय सारभूतं...Śiva taught eighty-four āsanas. Of these, I will describe the four essential one...
  2. 36atha svastikāsanam | jānūrvor antare samyak kṛtvā pāda-tale ubhe | ṛju-kāyaḥ samāsīnas tat svastikāsanaṃ viduḥअथ स्वस्तिकासनम् | जानूर्वोरन्तरे सम्यक्कृत्वा पाद-तले उभे |...Now Svastikāsana: placing both soles of the feet between the thighs and knees, s...
  3. 37yoni-sthānakam aṅghri-mūla-ghaṭitaṃ kṛtvā dṛḍhaṃ vinyaset meṇḍhre pādam athaikam eva hṛdaye kṛtvā hanuṃ susthiram | sthāṇuḥ saṃyamitendriyo 'cala-dṛśā paśyed bhruvor antaraṃ hy etan mokṣa-kapāṭa-bheda-janakaṃ siddhāsanaṃ procyateयोनि-स्थानकमङ्घ्रि-मूल-घटितं कृत्वा दृढं विन्यसेत् मेण्ढ्रे ...Firmly pressing the left heel against the perineum and placing the other foot ov...
  4. 38padmāsana-sthito yogī nāḍī-dvāreṇa pūritam | mārutaṃ dhārayed yas tu sa mukto nātra saṃśayaḥपद्मासनस्थितो योगी नाडीद्वारेण पूरितम् | मारुतं धारयेद्यस्तु...The yogī seated in Padmāsana, filling the air through the channels and retaining...
  5. 39atha siṃhāsanam | gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvanyāḥ pārśvayoḥ kṣipet | dakṣiṇe savya-gulphaṃ tu dakṣa-gulphaṃ tu savyakeअथ सिंहासनम् | गुल्फौ च वृषणस्याधः सीवन्याः पार्श्वयोः क्षिप...Now, Siṃhāsana: place the ankles beneath the scrotum, on the sides of the perine...
  6. 40hastau tu jānunoḥ sthāpya svāṅgulīḥ saṃprasārya ca | vyātta-vaktro nirīkṣeta nāsāgraṃ susamāhitaḥहस्तौ तु जानुनोः स्थाप्य स्वाङ्गुलीः संप्रसार्य च | व्यात्तव...Place the hands on the knees with fingers extended. With the mouth open, gaze fi...
  7. 41siṃhāsanaṃ bhaved etat pūjitaṃ yogi-puṅgavaiḥ | bandha-tritaya-sandhānaṃ kurute cāsanottamamसिंहासनं भवेदेतत्पूजितं योगिपुङ्गवैः | बन्धत्रितयसन्धानं कुर...This is Siṃhāsana, venerated by the best yogīs. This excellent posture facilitat...
  8. 42atha bhadrāsanam | gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvanyāḥ pārśvayoḥ kṣipet | savya-gulphaṃ tathā savye dakṣa-gulphaṃ tu dakṣiṇeअथ भद्रासनम् | गुल्फौ च वृषणस्याधः सीवन्याः पार्श्वयोः क्षिप...Now, Bhadrāsana: place the ankles beneath the scrotum, on the sides of the perin...
  9. 43pārṣṇibhyāṃ vṛṣaṇasyādho pārśva-pādau ca saṃsthitau | bhadrāsanaṃ bhaved etad vyādhi-hāri mahodayamपार्ष्णिभ्यां वृषणस्याधो पार्श्वपादौ च संस्थितौ | भद्रासनं भ...With the heels beneath the scrotum and the feet well placed at the sides, this i...
  10. 44vāmorūpari dakṣiṇaṃ ca caraṇaṃ saṃsthāpya vāmaṃ tathā dakṣorūpari paścimena vidhinā dhṛtvā karābhyāṃ dṛḍham | aṅguṣṭhau hṛdaye nidhāya cubukaṃ nāsāgram ālokayet etad vyādhi-vināśa-kāri yamināṃ padmāsanaṃ procyateवामोरूपरि दक्षिणं च चरणं संस्थाप्य वामं तथा दक्षोरूपरि पश्चि...Placing the right foot on the left thigh and the left on the right, crossing the...
  11. 45nāsanaṃ siddha-sadṛśaṃ na kumbhaḥ kevaloppamaḥ | na khecarī-samā mudrā na nāda-sadṛśo layaḥनासनं सिद्ध-सदृशं न कुम्भः केवलोपमः | न खेचरी-समा मुद्रा न न...There is no āsana like Siddhāsana, no kumbhaka like Kevala, no mudrā like Khecar...
  12. 46padmāsane sthito yogī nāḍī-dvāreṇa pūritam | mārutaṃ dhārayed yas tu sa mukto nātra saṃśayaḥपद्मासने स्थितो योगी नाडी-द्वारेण पूरितम् | मारुतं धारयेद्यस...The yogī seated in Padmāsana, who fills with air through the gates of the nāḍīs ...
  13. 47atha kukkuṭāsanam | padmāsanaṃ samārūḍhaḥ pādopari karau kṣipet | bhūmau saṃsthāpya hastābhyāṃ vyomni sthānaṃ kukkuṭāsanamअथ कुक्कुटासनम् | पद्मासनं समारूढः पादोपरि करौ क्षिपेत् | भू...Now, Kukkuṭāsana: seated in Padmāsana, insert the arms between the thighs and ca...
  14. 48atha kūrmāsanam | gulphau ca vṛṣaṇasyādho vyutkrameṇa samāhitaḥ | kūrmāsanam idaṃ proktam āsanānāṃ vicakṣaṇaiḥअथ कूर्मासनम् | गुल्फौ च वृषणस्याधो व्युत्क्रमेण समाहितः | क...Now, Kūrmāsana: place the ankles beneath the scrotum, crossing them. The experts...
  15. 49atha uttāna-kūrmakāsanam | kukkuṭāsana-bandha-stho dorbhyāṃ sambhādhya kandharām | bhavet kūrmavad uttāna etad uttāna-kūrmakamअथ उत्तानकूर्मकासनम् | कुक्कुटासनबन्धस्थो दोर्भ्यां सम्बध्य ...Now, Uttāna-kūrmakāsana: from Kukkuṭāsana, embrace the neck with the arms and li...
  16. 50atha dhanurāsanam | pādāṅguṣṭhau ca pāṇibhyāṃ gṛhītvā śravaṇonmukhau | dhanur ākarṣaṇaṃ kuryād dhanurāsanam ucyateअथ धनुरासनम् | पादाङ्गुष्ठौ च पाणिभ्यां गृहीत्वा श्रवणोन्मुख...Now, Dhanurāsana: holding the big toes with the hands, stretch them toward the e...
  17. 51atha matsyendrāsanam | vāmorū-mūle dakṣa-pādaṃ ca saṃsthāpya sthiraṃ bahiḥ | āliṅgya tiṣṭhed dakṣa-jānuṃ vāma-hastena saṃyutamअथ मत्स्येन्द्रासनम् | वामोरूमूले दक्षपादं च संस्थाप्य स्थिर...Now, Matsyendrāsana: place the right foot firmly at the root of the left thigh, ...
  18. 52dakṣiṇāñcita-hastaṃ ca pṛṣṭha-pārśve nidhāya ca | vāmena pāṇinā pādaṃ dhṛtvā vyastaṃ tu dakṣiṇeदक्षिणाञ्चितहस्तं च पृष्ठपार्श्वे निधाय च | वामेन पाणिना पाद...Place the right hand curved behind the back, and with the left hand hold the rig...
  19. 53etat trayodaśāṅgānāṃ parivṛttakam ucyate | matsyendra-pīṭham ity uktaṃ yogibhir bhuvana-trayeएतत्त्रयोदशाङ्गानां परिवृत्तकमुच्यते | मत्स्येन्द्रपीठमित्यु...This twist of the thirteen limbs is called Matsyendra-pīṭha, so named by the yog...
  20. 54matsyendrāsanam abhyāsāt kuṇḍalinī-prabodhanam | candra-sthairyaṃ ca puṃsāṃ syād arogatvaṃ ca jāyateमत्स्येन्द्रासनमभ्यासात्कुण्डलिनीप्रबोधनम् | चन्द्रस्थैर्यं ...Through the practice of Matsyendrāsana, kuṇḍalinī is awakened, the lunar bindu i...
Diet and conduct of the yogi1.55-67
  1. 55gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvanyāṃ parikalpayayet | pārṣṇī-mudrāṃ ca saṃsthāpya vajrāsanam iti smṛtamगुल्फौ च वृषणस्याधः सीवन्यां परिकल्पयेत् | पार्ष्णी-मुद्रां ...Placing the ankles below the testicles, on either side of the perineum, with the...
  2. 56evam āsana-bandheṣu yogindro nāma sidhyati | samyak siddheṣu dehasya sthiratvaṃ balam uttamamएवम् आसन-बन्धेषु योगिन्द्रो नाम सिद्ध्यति | सम्यक् सिद्धेषु ...Thus, through postures and contractions, the yogī achieves success. When properl...
  3. 57atha paścimatānāsanam | prasārya pādau bhuvi daṇḍa-rūpau dorbhyāṃ padāgra-dvitayaṃ gṛhītvā | jānūpari-nyasta-lalāṭa-deśo vased idaṃ paścimatānam āhuḥअथ पश्चिमतानासनम् | प्रसार्य पादौ भुवि दण्डरूपौ दोर्भ्यां पद...Now, Paścimatānāsana: extend both legs like sticks on the ground. Holding the to...
  4. 58iti paścimatānam āsanāgryaṃ pavanaṃ paścima-vāhinaṃ karoti | udayaṃ jaṭharānalasya kuryād udare kārśyam arogatāṃ ca puṃsāmइति पश्चिमतानमासनाग्र्यं पवनं पश्चिमवाहिनं करोति | उदयं जठरा...Thus, Paścimatānāsana, the foremost of āsanas, makes the prāṇa flow toward the w...
  5. 59atha mayūrāsanam | dharām avaṣṭabhya kara-dvayena tat-kūrpara-sthāpita-nābhi-pārśvaḥ | uccāsano daṇḍavad utthitaḥ khe māyūram etat pravadanti pīṭhamअथ मयूरासनम् | धरामवष्टभ्य करद्वयेन तत्कूर्परस्थापितनाभिपार्...Now, Mayūrāsana: placing both palms on the ground, with the elbows pressing the ...
  6. 60harati sakala-rogān āśu gulmodarādīn abhibhavati ca doṣān āsanaṃ śrī-mayūram | bahu kadaśana-bhuktaṃ bhasma kuryād aśeṣaṃ janayati jaṭharāgniṃ jārayet kālakūṭamहरति सकलरोगानाशु गुल्मोदरादीन् अभिभवति च दोषानासनं श्रीमयूरम...Mayūrāsana quickly cures all diseases such as tumors and dropsy, conquers the do...
  7. 61atha śavāsanam | uttānaṃ śavavad bhūmau śayanaṃ tac chavāsanam | śavāsanaṃ śrānti-haraṃ citta-viśrānti-kārakamअथ शवासनम् | उत्तानं शववद्भूमौ शयनं तच्छवासनम् | शवासनं श्रा...Now, Śavāsana: lying face up on the ground like a corpse is Śavāsana. Śavāsana r...
  8. 62caturaśīty āsanāni śivena kathitāni ca | tebhyaś catuṣkaṃ ādāya sārabhūtaṃ bravīmy ahamचतुरशीत्यासनानि शिवेन कथितानि च | तेभ्यश्चतुष्कमादाय सारभूतं...Śiva taught eighty-four āsanas. Of them I select four that are the essence....
  9. 63siddhaṃ padmaṃ tathā siṃhaṃ bhadraṃ veti catuṣṭayam | śreṣṭhaṃ tatrāpi siddhāsanaṃ siddhidaṃ paramसिद्धं पद्मं तथा सिंहं भद्रं वेति चतुष्टयम् | श्रेष्ठं तत्रा...Siddhāsana, Padmāsana, Siṃhāsana, and Bhadrāsana are the four best. Of these, Si...
  10. 64ekaṃ siddhāsanaṃ caiva dvitīyaṃ kamalāsanam | tṛtīyaṃ gomukhaṃ proktaṃ caturthaṃ vīrāsanamएकं सिद्धासनं चैव द्वितीयं कमलासनम् | तृतीयं गोमुखं प्रोक्तं...The first is Siddhāsana, the second Kamalāsana (Padmāsana), the third Gomukhāsan...
  11. 65āsanaṃ kumbhakaṃ citraṃ mudrākhyaṃ karaṇaṃ tathā | atha nādānusandhānam abhyāsānukramo haṭheआसनं कुम्भकं चित्रं मुद्राख्यं करणं तथा | अथ नादानुसन्धानमभ्...Āsana, kumbhaka, the practices called mudrā, and the contemplation of nāda: this...
  12. 66prāṇāyāmena yuktena sarva-roga-kṣayo bhavet | ayuktābhyāsa-yogena sarva-roga-samudgamaḥप्राणायामेन युक्तेन सर्वरोगक्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यासयोगेन स...With prāṇāyāma practiced correctly, all diseases are destroyed. With incorrect p...
  13. 67hikkā śvāsaś ca kāsaś ca śiraḥ-karṇākṣi-vedanāḥ | bhavanti vividhāḥ rogāḥ pavanasya prakopaṭaḥहिक्का श्वासश्च कासश्च शिरः कर्णाक्षिवेदनाः | भवन्ति विविधाः...Hiccup, asthma, cough, headaches, ear and eye pain: these and other various dise...

द्वितीयोपदेशःDvitīyopadeśaḥ

On Prāṇāyāma · 78 verses

The second chapter addresses breath control. It describes the ṣaṭkarmas (six purification actions) and the eight types of kumbhaka. It explains how prāṇāyāma purifies the nāḍīs and prepares for higher practices.

Fundamentals of prāṇāyāma2.1-6
  1. 1athāsane dṛḍhe yogī vaśī hita-mitāśanaḥ | gurūpadiṣṭa-mārgena prāṇāyāmān samabhyasetअथासने दृढे योगी वशी हित-मिताशनः | गुरूपदिष्ट-मार्गेण प्राणा...With āsana firmly established, the yogī, with self-control, eating healthy and m...
  2. 2cale vāte calaṃ cittaṃ niścale niścalaṃ bhavet | yogī sthāṇutvam āpnoti tato vāyuṃ nirodhayetचले वाते चलं चित्तं निश्चले निश्चलं भवेत् | योगी स्थाणुत्वमा...When the breath moves, the mind moves. When the breath is still, the mind become...
  3. 3cale vāte calaṃ cittaṃ niścale niścalaṃ bhavet | yogī sthāṇutvam āpnoti tato vāyuṃ nirodhayetचले वाते चलं चित्तं निश्चले निश्चलं भवेत् | योगी स्थाणुत्वम्...When the breath is unstable, the mind is unstable. When the breath is stable, th...
  4. 4yāvad vāyuḥ sthito dehe tāvaj jīvanam ucyate | maraṇaṃ tasya niṣkrāntis tato vāyuṃ nirodhayetयावद् वायुः स्थितो देहे तावज् जीवनम् उच्यते | मरणं तस्य निष्...As long as breath remains in the body, there is life. When it departs, there is ...
  5. 5malākalāsu nāḍīṣu māruto naiva madhyagaḥ | kathaṃ syād unmanī-bhāvaḥ kārya-siddhiḥ kathaṃ bhavetमलाकलासु नाडीषु मारुतो नैव मध्यगः | कथं स्याद् उन्मनी-भावः क...While the nāḍīs are full of impurities, breath cannot enter the central channel....
  6. 6śuddhim eti yadā sarvaṃ nāḍī-cakraṃ malākulam | tadaiva jāyate yogī prāṇa-saṃgrahaṇe kṣamaḥशुद्धिमेति यदा सर्वं नाडी-चक्रं मलाकुलम् | तदैव जायते योगी प...When the entire nāḍī system, previously full of impurities, becomes purified, th...
Technique of nāḍī śodhana2.7-20
  1. 7prāṇāyāmena yuktena sarva-roga-kṣayo bhavet | ayuktābhyāsa-yogena sarva-roga-samudbhavaḥप्राणायामेन युक्तेन सर्व-रोग-क्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यास-योगे...With prāṇāyāma practiced correctly, all diseases are destroyed. With incorrect p...
  2. 8yathā siṃho gajo vyāghro bhaved vaśyaḥ śanaiḥ śanaiḥ | tathaiva sevito vāyur anyathā hanti sādhakamयथा सिंहो गजो व्याघ्रो भवेद्वश्यः शनैः शनैः | तथैव सेवितो वा...Just as the lion, elephant, and tiger are tamed gradually, so must prāṇa be cont...
  3. 9prāṇāyāmena yuktena sarva-roga-kṣayo bhavet | ayuktābhyāsa-yogena sarva-roga-samudbhavaḥप्राणायामेन युक्तेन सर्व-रोग-क्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यास-योगे...With correct practice of prāṇāyāma, all diseases are destroyed. With incorrect p...
  4. 10hikkā śvāsaś ca kāsaś ca śiraḥ-karṇākṣi-vedanāḥ | bhavanti vividhāḥ rogāḥ pavanasya prakopataḥहिक्का श्वासश्च कासश्च शिरः-कर्णाक्षि-वेदनाः | भवन्ति विविधा...Hiccups, asthma, cough, headache, ear pain, and eye pain — these and other vario...
  5. 11yuktaṃ yuktaṃ tyajed vāyuṃ yuktaṃ yuktaṃ ca pūrayet | yuktaṃ yuktaṃ ca badhnīyād evaṃ siddhim avāpnuyātयुक्तं युक्तं त्यजेद्वायुं युक्तं युक्तं च पूरयेत् | युक्तं ...Exhale moderately, inhale moderately, retain moderately — thus success is obtain...
  6. 12cale vāte calaṃ cittaṃ niścale niścalaṃ bhavet | yogī sthāṇutvam āpnoti tato vāyuṃ nirodhayetचले वाते चलं चित्तं निश्चले निश्चलं भवेत् | योगी स्थाणुत्वमा...When the breath is unsteady, the mind is unsteady. When the breath is steady, th...
  7. 13yāvad vāyuḥ sthito dehe tāvaj jīvanam ucyate | maraṇaṃ tasya niṣkrāntis tato vāyuṃ nirodhayetयावद्वायुः स्थितो देहे तावज्जीवनमुच्यते | मरणं तस्य निष्क्रा...As long as breath remains in the body, there is life. Its departure is death. Th...
  8. 14malākalāsu nāḍīṣu māruto naiva madhyagaḥ | kathaṃ syād unmanī-bhāvaḥ kārya-siddhiḥ kathaṃ bhavetमलाकलासु नाडीषु मारुतो नैव मध्यगः | कथं स्यादुन्मनीभावः कार्...When the nāḍīs are full of impurities, the breath cannot enter the central chann...
  9. 15śuddhim eti yadā sarvaṃ nāḍī-cakraṃ malākulam | tadaiva jāyate yogī prāṇa-saṃgrahaṇe kṣamaḥशुद्धिमेति यदा सर्वं नाडीचक्रं मलाकुलम् | तदैव जायते योगी प्...Only when the entire nāḍī system, which is full of impurities, becomes purified ...
  10. 16prāṇāyāmaṃ tataḥ kuryān nityaṃ sāttvikayā dhiyā | yathā suṣumnā-nāḍī-sthā malāḥ śuddhiṃ prayānti caप्राणायामं ततः कुर्यान्नित्यं सात्त्विकया धिया | यथा सुषुम्ण...Therefore, prāṇāyāma should be practiced daily with a sattvic mind, so that the ...
  11. 17baddha-padmāsano yogī prāṇaṃ candreṇa pūrayet | dhārayitvā yathā-śakti bhūyaḥ sūryeṇa recayetबद्धपद्मासनो योगी प्राणं चन्द्रेण पूरयेत् | धारयित्वा यथाशक्...Seated in padmāsana, the yogi should inhale through the lunar channel, retain ac...
  12. 18prāṇaṃ sūryeṇa cākṛṣya pūrayed udaraṃ śanaiḥ | vidhivat kumbhakaṃ kṛtvā punaś candreṇa recayetप्राणं सूर्येण चाकृष्य पूरयेदुदरं शनैः | विधिवत्कुम्भकं कृत्...Having inhaled through the solar channel, filling the abdomen slowly, practicing...
  13. 19ādityānulomaṃ kuryāt kumbhakaṃ paramaṃ śanaiḥ | prāṇāyāmaṃ tataḥ kuryād iḍayā pūrvakaṃ punaḥआदित्यानुलोमं कुर्यात्कुम्भकं परमं शनैः | प्राणायामं ततः कुर...One should practice supreme kumbhaka gradually following the solar order. Then o...
  14. 20ākaṇṭhakūpāt kṛtapūrakaṃ tu kṛtvā sthiraṃ bandhayutaṃ prayatnāt | ṣoḍaśākhyaṃ kumbhakam eva kuryād recayec ca tato dvisaptatauआकण्ठकूपात्कृतपूरकं तु कृत्वा स्थिरं बन्धयुतं प्रयत्नात् | ष...Having filled to the cavity of the throat, retaining firmly with the bandhas app...
The ṣaṭkarmas2.21-38
  1. 21prātar madhyandine sāyam ardharātre ca kumbhakān | śanaiḥ aśītiparyantaṃ caturvāraṃ samabhyasetप्रातर्मध्यन्दिने सायमर्धरात्रे च कुम्भकान् | शनैः अशीतिपर्य...In the morning, at midday, in the evening, and at midnight, one should practice ...
  2. 22kanīyasi bhavet sveda kampo bhavati madhyame | uttame sthānam āpnoti tato vāyuṃ nibandhayetकनीयसि भवेत्स्वेद कम्पो भवति मध्यमे | उत्तमे स्थानमाप्नोति त...In the inferior stage, perspiration appears; in the middle stage, there is tremb...
  3. 23jalena śramajātena gātramardanam ācaret | dṛḍhatā laghutā caiva tena gātrasya jāyateजलेन श्रमजातेन गात्रमर्दनमाचरेत् | दृढता लघुता चैव तेन गात्र...One should rub the body with the water (sweat) produced by the effort. By this, ...
  4. 24abhyāsakāle prathame śastaṃ kṣīrājyabhojanam | tato'bhyāse dṛḍhībhūte na tādṛṅ niyamagrahaḥअभ्यासकाले प्रथमे शस्तं क्षीराज्यभोजनम् | ततोऽभ्यासे दृढीभूत...In the initial stages of practice, a diet of milk and ghee is recommended. Once ...
  5. 25yathā siṃho gajo vyāghro bhaved vaśyaḥ śanaiḥ śanaiḥ | tathaiva sevito vāyur anyathā hanti sādhakamयथा सिंहो गजो व्याघ्रो भवेद्वश्यः शनैः शनैः | तथैव सेवितो वा...Just as the lion, the elephant, and the tiger are tamed very gradually, so too m...
  6. 26prāṇāyāmena yuktena sarvarogakṣayo bhavet | ayuktābhyāsayogena sarvarogasamudbhavaḥप्राणायामेन युक्तेन सर्वरोगक्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यासयोगेन स...With correct practice of prāṇāyāma, all diseases are destroyed. With incorrect p...
  7. 27hikkā śvāsaś ca kāsaś ca śiraḥkarṇākṣivedanāḥ | bhavanti vividhāḥ rogāḥ pavanasya prakopataḥहिक्का श्वासश्च कासश्च शिरःकर्णाक्षिवेदनाः | भवन्ति विविधाः ...Hiccup, asthma, cough, headaches, ear and eye pain — various diseases arise from...
  8. 28yuktaṃ yuktaṃ tyajed vāyuṃ yuktaṃ yuktaṃ ca pūrayet | yuktaṃ yuktaṃ ca badhnīyād evaṃ siddhim avāpnuyātयुक्तं युक्तं त्यजेद्वायुं युक्तं युक्तं च पूरयेत् | युक्तं ...One should exhale appropriately, inhale appropriately, and retain appropriately....
  9. 29yadā tu nāḍīśuddhiḥ syāt tathā cihnāni bāhyataḥ | kāyasya kṛśatā kāntis tadā jāyeta niścitamयदा तु नाडीशुद्धिः स्यात्तथा चिह्नानि बाह्यतः | कायस्य कृशता...When purification of the nāḍīs occurs, there are external signs: thinness of the...
  10. 30yatheṣṭaṃ dhāraṇaṃ vāyor analasya pradīpanam | nādābhivyaktir ārogyaṃ jāyate nāḍiśodhanātयथेष्टं धारणं वायोरनलस्य प्रदीपनम् | नादाभिव्यक्तिरारोग्यं ज...Retention of breath at will, kindling of the digestive fire, manifestation of nā...
  11. 31medaśleṣmādhikaḥ pūrvaṃ ṣaṭkarmāṇi samācaret | anyastu nācaret tāni doṣāṇāṃ samabhāvataḥमेदश्लेष्माधिकः पूर्वं षट्कर्माणि समाचरेत् | अन्यस्तु नाचरेत...One who has excess fat and phlegm should first practice the six purificatory act...
  12. 32dhautir bastis tathā netis trāṭakaṃ naulikaṃ tathā | kapālabhātiś caitāni ṣaṭkarmāṇi pracakṣateधौतिर्बस्तिस्तथा नेतिस्त्राटकं नौलिकं तथा | कपालभातिश्चैतानि...Dhauti, basti, neti, trāṭaka, nauli, and kapālabhāti — these are known as the si...
  13. 33karma ṣaṭkam idaṃ gopyaṃ ghaṭaśodhanakārakam | vicitiraguṇasandhāyi pūjyate yogipuṅgavaiḥकर्म षट्कमिदं गोप्यं घटशोधनकारकम् | विचित्रगुणसन्धायि पूज्यत...These six karmas, which should be kept secret, purify the body, produce marvelou...
  14. 34tatra dhautiḥ — caturaṅgulavistāraṃ hastapañcadaśāyatam | gurūpadiṣṭamārgeṇa siktaṃ vastraṃ śanair grasetतत्र धौतिः — चतुरङ्गुलविस्तारं हस्तपञ्चदशायतम् | गुरूपदिष्टम...Now dhauti: a cloth four fingers wide and fifteen spans long, moistened, should ...
  15. 35punaḥ pratyāharec caitad uditaṃ dhautikarmma tat | kāsaśvāsaplīhakuṣṭhaṃ kapharogāś ca viṃśatiḥपुनः प्रत्याहरेच्चैतदुदितं धौतिकर्म तत् | कासश्वासप्लीहकुष्ठ...Then one should withdraw it. This is the practice of dhauti. Cough, asthma, sple...
  16. 36dhautikarmaprabhāveṇa jaṭharāgnir vivardhate | naiva rogo na jarā ca jāyate dehapuṣṭikṛtधौतिकर्मप्रभावेण जठराग्निर्विवर्धते | नैव रोगो न जरा च जायते...By the power of dhauti practice, the digestive fire increases. There is no disea...
  17. 37atha bastiḥ — nābhidaghna-jale pāyau nyasta-nālotkaṭāsanaḥ | ādhāraṃ kuñcayet tadvad bastikarma samācaretअथ बस्तिः — नाभिदघ्नजले पायौ न्यस्तनालोत्कटासनः | आधारं कुञ्...Now basti: seated in utkaṭāsana in water up to the navel, with a tube inserted i...
  18. 38gulmaplīhodaraṃ cāpi vātapittakaphodbhavāḥ | bastikarmaprabhāveṇa kṣīyante sakalāmayāḥगुल्मप्लीहोदरं चापि वातपित्तकफोद्भवाः | बस्तिकर्मप्रभावेण क्...Abdominal tumors, spleen diseases, and dropsy, and all diseases born of vāta, pi...
States and signs of progress2.39-43
  1. 39yathā siṃho gajo vyāghro bhaved vaśyaḥ śanaiḥ śanaiḥ | tathaiva sevito vāyur anyathā hanti sādhakamयथा सिंहो गजो व्याघ्रो भवेद्वश्यः शनैः शनैः | तथैव सेवितो वा...Just as the lion, elephant, and tiger are tamed gradually, so too the breath sho...
  2. 40prāṇāyāmena yuktena sarva-roga-kṣayo bhavet | ayuktābhyāsa-yogena sarva-roga-samudbhavaḥप्राणायामेन युक्तेन सर्वरोगक्षयो भवेत् | अयुक्ताभ्यासयोगेन स...Through correct practice of prāṇāyāma, all diseases are destroyed. Through incor...
  3. 41hikkā śvāsaś ca kāsaś ca śiraḥ-karṇākṣi-vedanāḥ | bhavanti vividhāḥ rogāḥ pavanasya prakopataḥहिक्का श्वासश्च कासश्च शिरःकर्णाक्षिवेदनाः | भवन्ति विविधाः ...Hiccups, asthma, cough, pain in head, ears, and eyes — these and other various d...
  4. 42yuktaṃ yuktaṃ tyajed vāyuṃ yuktaṃ yuktaṃ ca pūrayet | yuktaṃ yuktaṃ ca badhnīyād evaṃ siddhim avāpnuyātयुक्तं युक्तं त्यजेद्वायुं युक्तं युक्तं च पूरयेत् | युक्तं ...Exhale with measure, inhale with measure, retain with measure. Thus perfection i...
  5. 43yadā tu nāḍī-śuddhiḥ syāt tathā cihnāni bāhyataḥ | kāyasya kṛśatā kāntis tadā jāyeta niścitamयदा तु नाडीशुद्धिः स्यात्तथा चिह्नानि बाह्यतः | कायस्य कृशता...When purification of the nāḍīs is achieved, external signs appear: the body beco...
The eight kumbhakas2.44-70
  1. 44sūrya-bhedanam ujjāyī sītkārī śītalī tathā | bhastrikā bhrāmarī mūrcchā plāvinīty aṣṭa-kumbhakāḥसूर्य-भेदनमुज्जायी सीत्कारी शीतली तथा | भस्त्रिका भ्रामरी मू...Sūrya Bhedana, Ujjāyī, Sītkārī, Śītalī, Bhastrikā, Bhrāmarī, Mūrcchā, and Plāvin...
  2. 45atha nauliḥ — amandāvartavegena tundaṃ savyāpasavyataḥ | natāṃso bhrāmayed eṣā nauliḥ siddhaiḥ praśasyateअथ नौलिः — अमन्दावर्तवेगेन तुन्दं सव्यापसव्यतः | नतांसो भ्रा...Now nauli: with the shoulders bent forward, rotating the abdomen rapidly from le...
  3. 46mandāgnisandīpanapācanādisandhāpikānandakarī sadaiva | aśeṣadoṣāmayaśoṣaṇī ca haṭhakriyāmaulir iyaṃ ca nauliḥमन्दाग्निसन्दीपनपाचनादिसन्धापिकानन्दकरी सदैव | अशेषदोषामयशोष...Nauli kindles the weak digestive fire, stimulates digestion, always produces hap...
  4. 47atha kapālabhātiḥ — bhastrāval lohakārasya recapūrau sasaṃbhramau | kapālabhātir vikhyātā kaphadoṣaviśoṣaṇīअथ कपालभातिः — भस्त्रावल्लोहकारस्य रेचपूरौ ससंभ्रमौ | कपालभा...Now kapālabhāti: rapid exhalation and inhalation like the bellows of a blacksmit...
  5. 48ādau svedo 'tha kampaś ca tṛtīye sthānam ucyate | tato bhūmau cared vāyuḥ tato bhūmiś cared vāyuḥआदौ स्वेदोऽथ कम्पश्च तृतीये स्थानमुच्यते | ततो भूमौ चरेद्वाय...First perspiration appears, then trembling, in the third stage stability is reac...
  6. 49jalena śrama-jātena gātra-mardanam ācaret | dṛḍhatā laghutā caiva tena gātrasya jāyateजलेन श्रम-जातेन गात्र-मर्दनमाचरेत् | दृढता लघुता चैव तेन गात...With the sweat produced by effort, one should rub the body. By this, firmness an...
  7. 50prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantara-cāriṇau | yogī mukhāvadhānena pibed vāyum atandritaḥप्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ | योगी मुखावधानेन पि...Having balanced prāṇa and apāna that flow within the nose, the yogi, without laz...
  8. 51āsanaṃ kumbhakaṃ citraṃ mudrākhyaṃ karaṇaṃ tathā | atha nādānusandhānam abhyāsānukramo haṭheआसनं कुम्भकं चित्रं मुद्राख्यं करणं तथा | अथ नादानुसन्धानमभ्...Āsana, kumbhaka, the various practices called mudrās, and then absorption in nād...
  9. 52atha sūryabhedaḥ — āsane sukhade yogī baddhvā caivāsanaṃ tataḥ | dakṣanāḍyā samākṛṣya bahiḥsthaṃ pavanaṃ śanaiḥअथ सूर्यभेदः — आसने सुखदे योगी बद्ध्वा चैवासनं ततः | दक्षनाड...Now sūryabheda: the yogī, seated in a comfortable posture, having assumed the po...
  10. 53ākeśād ānakhāgrāc ca nirodhāvadhi kumbhayet | tataḥ śanaiḥ savyanāḍyā recayet pavanaṃ śanaiḥआकेशादानखाग्राच्च निरोधावधि कुम्भयेत् | ततः शनैः सव्यनाड्या ...One should retain until it is felt from the hair to the tips of the nails. Then ...
  11. 54kapālaśodhanaṃ vātadoṣaghnaṃ kṛmidoṣahṛt | punaḥ punar idaṃ kāryaṃ sūryabhedanam uttamamकपालशोधनं वातदोषघ्नं कृमिदोषहृत् | पुनः पुनरिदं कार्यं सूर्य...It purifies the skull, destroys vāta disorders, and eliminates parasites. This e...
  12. 55atha ujjāyī — mukhaṃ saṃyamya nāḍībhyām ākṛṣya pavanaṃ śanaiḥ | yathā lagati kaṇṭhāt tu hṛdayāvadhi sasvanamअथ उज्जायी — मुखं संयम्य नाडीभ्यामाकृष्य पवनं शनैः | यथा लगत...Now ujjāyī: closing the mouth, inhaling slowly through both nostrils, so that th...
  13. 56pūrvavat kumbhayet prāṇaṃ recayed iḍayā tataḥ | śleṣmadoṣaharaṃ kaṇṭhe dehānalavivardhnamपूर्ववत्कुम्भयेत्प्राणं रेचयेदिडया ततः | श्लेष्मदोषहरं कण्ठे...One should retain the prāṇa as before, then exhale through iḍā. This removes phl...
  14. 57nāḍījalodaradhātugatadoṣavināśanam | gacchatā tiṣṭhatā kāryam ujjāyyākhyaṃ tu kumbhakamनाडीजलोदरधातुगतदोषविनाशनम् | गच्छता तिष्ठता कार्यमुज्जाय्याख...It destroys doṣas in the nāḍīs, dropsy, and in the tissues. This kumbhaka called...
  15. 58atha sītkārī — sītkāṃ kuryāt tathā vaktre ghrāṇenaiva vijṛmbhikām | evam abhyāsayogena kāmadevo dvitīyakaḥअथ सीत्कारी — सीत्कां कुर्यात्तथा वक्त्रे घ्राणेनैव विजृम्भि...Now sītkārī: one should make the sound 'sīt' with the mouth and exhale only thro...
  16. 59yoginī cakrasaṃmānyaḥ sṛṣṭisaṃhārakārakaḥ | na kṣudhā na tṛṣā nidrā naivālasyaṃ prajāyateयोगिनी चक्रसम्मान्यः सृष्टिसंहारकारकः | न क्षुधा न तृषा निद्...One is honored by the circle of yoginīs, capable of creating and destroying. Nei...
  17. 60bhavet sattvaṃ ca dehasya sarvopadrava-varjitaḥ | anena vidhinā satyaṃ yogīndro bhūmimaṇḍaleभवेत्सत्त्वं च देहस्य सर्वोपद्रववर्जितः | अनेन विधिना सत्यं ...The body becomes sāttvic and free from all afflictions. Truly, through this meth...
  18. 61atha śītalī — jihvayā vāyum ākṛṣya pūrvavat kumbhasādhanam | śanakair ghrāṇarandhrābhyāṃ recayet pavanaṃ sudhīḥअथ शीतली — जिह्वया वायुमाकृष्य पूर्ववत्कुम्भसाधनम् | शनकैर्घ...Now śītalī: inhaling the air through the tongue, practicing kumbhaka as before, ...
  19. 62gulmaplīhādikān rogān jvaraṃ pittaṃ kṣudhāṃ tṛṣām | viṣāṇi śītalī nāma kumbhakeyaṃ nihanti hiगुल्मप्लीहादिकान्रोगान्ज्वरं पित्तं क्षुधां तृषाम् | विषाणि ...This kumbhaka called śītalī certainly destroys tumors, spleen diseases, fever, e...
  20. 63atha bhastrikā — ūrvor upari saṃsthāpya śubhe pādatale ubhe | padmāsanaṃ bhaved etad sarvapāpapraṇāśanamअथ भस्त्रिका — ऊर्वोरुपरि संस्थाप्य शुभे पादतले उभे | पद्मास...Now bhastrikā: placing both auspicious feet on the thighs, this becomes padmāsan...
  21. 64samyak padmāsanaṃ baddhvā samagrīvodaraḥ sudhīḥ | mukhaṃ saṃyamya yatnena prāṇaṃ ghrāṇena recayetसम्यक्पद्मासनं बद्ध्वा समग्रीवोदरः सुधीः | मुखं संयम्य यत्ने...Having correctly assumed padmāsana, with neck and abdomen aligned, the wise one ...
  22. 65yathā laghu yathā vegād ṛdayābja-paryantakam | pratilomaṃ tataḥ prāṇaṃ recayet tadvad eva hiयथा लघु यथा वेगादृदयाब्जपर्यन्तकम् | प्रतिलोमं ततः प्राणं रे...Rapidly and vigorously to the lotus of the heart, then exhaling the prāṇa in the...
  23. 66evaṃ vidhividhānena recapūrau muhur muhuḥ | yathā lohakṛto bhastrā vegena cālyate laghuएवं विधिविधानेन रेचपूरौ मुहुर्मुहुः | यथा लोहकृतो भस्त्रा वे...Thus, according to the prescribed method, exhalation and inhalation repeatedly, ...
  24. 67tathaiva svaśarīrasthaṃ cālayet pavanaṃ dhiyā | yadā śramo bhaved dehe tadā sūryeṇa pūrayetतथैव स्वशरीरस्थं चालयेत्पवनं धिया | यदा श्रमो भवेद्देहे तदा ...In the same way, one should move the air in one's own body with awareness. When ...
  25. 68yathodaraṃ bhavet pūrṇaṃ anilena tathā laghu | dhārayen nāsikāṃ madhyātarjanībhyāṃ vinā dṛḍhamयथोदरं भवेत्पूर्णं अनिलेन तथा लघु | धारयेन्नासिकां मध्यातर्ज...When the abdomen is full of air, then quickly one should close the nostrils firm...
  26. 69vidhivat kumbhakaṃ kṛtvā recayed iḍayā tataḥ | vātapittaśleṣmaharaṃ śarīrāgnivivardhanamविधिवत्कुम्भकं कृत्वा रेचयेडिडया ततः | वातपित्तश्लेष्महरं शर...Having practiced kumbhaka according to the rules, one should exhale through iḍā....
  27. 70kuṇḍalībodhkaṃ kṣipraṃ pavanaṃ sukhadaṃ hitam | brahmanāḍīmukhe saṃsthaṃ kaphādyargalanāśanamकुण्डलीबोधकं क्षिप्रं पवनं सुखदं हितम् | ब्रह्मनाडीमुखे संस्...It rapidly awakens kuṇḍalinī, is pleasant and beneficial, removes the obstructio...
Kevala kumbhaka and signs of success2.71-78
  1. 71kumbhake kumbhitā buddhiḥ kumbhake kumbhito bhavet | kumbhena kumbhitā prāṇāḥ kumbhe cittaṃ vilīyateकुम्भके कुम्भिता बुद्धिः कुम्भके कुम्भितो भवेत् | कुम्भेन कु...In kumbhaka, the intellect is retained; in kumbhaka, one becomes retained. Throu...
  2. 72kevalaṃ kumbhakaṃ yāvan na jāyeta vicakṣaṇaḥ | tāvat sādhanam āsevet kumbhakaṃ kevalaṃ haṭhātकेवलं कुम्भकं यावन्न जायेत विचक्षणः | तावत्साधनमासेवेत्कुम्भ...Until kevala kumbhaka arises spontaneously, the wise one should practice the met...
  3. 73atha mūrcchā — pūrakānte gāḍhataraṃ baddhvā jālandharaṃ śanaiḥ | recayen mūrcchanī nāma manomūrcchā sukhapradāअथ मूर्च्छा — पूरकान्ते गाढतरं बध्वा जालन्धरं शनैः | रेचयेन्...Now mūrcchā: at the end of inhalation, firmly applying jālandhara bandha, exhale...
  4. 74atha plāvinī — antaḥ pravartitodāramārutāpūritodaraḥ | payasy agādhe'pi sukhāt plavate padmapatravatअथ प्लाविनी — अन्तः प्रवर्तितोदारमारुतापूरितोदरः | पयस्यगाधे...Now plāvinī: with the stomach internally expanded and filled with air, one float...
  5. 75kevala-kumbhaka-siddhau kiṃ na sidhyati bhūtale | kare yasya sthito mṛtyuḥ kasya nājñā pravartateकेवल-कुम्भक-सिद्धौ किं न सिध्यति भूतले | करे यस्य स्थितो मृत...When kevala kumbhaka is perfected, what is not achieved in this world? One in wh...
  6. 76kevalaṃ bhūmilayaṃ cittaṃ kevalo'py evam abhyaset | na tasya durlabhaṃ kiñcit triṣu lokeṣu vidyateकेवलं भूमिलयं चित्तं केवलोऽप्येवमभ्यसेत् | न तस्य दुर्लभं कि...When the mind dissolves in the ground through kevala kumbhaka, for one who pract...
  7. 77rājayogapadaṃ cāpi labhate nātra saṃśayaḥ | kumbhakāt kuṇḍalīboddhāt kuṇḍalībodhato bhavetराजयोगपदं चापि लभते नात्र संशयः | कुम्भकात्कुण्डलीबोधात्कुण्...Without doubt one also attains the state of rāja yoga. From kumbhaka comes the a...
  8. 78rāja-yogaṃ vinā pṛthvī rāja-yogaṃ vinā niśā | rāja-yogaṃ vinā mudrā vicitrāpi na śobhateराज-योगं विना पृथ्वी राज-योगं विना निशा | राज-योगं विना मुद्...Without rāja yoga, the earth has no value; without rāja yoga, the night is not b...

तृतीयोपदेशःTṛtīyopadeśaḥ

On the Mudrās · 130 verses

The third chapter describes the ten mudrās that awaken Kuṇḍalinī. It includes Mahāmudrā, Mahābandha, Mahāvedha, Khecarī, Uḍḍīyāna, Mūlabandha, Jālandharabandha, Viparītakaraṇī, Vajrolī, and Śakticālana.

Kuṇḍalinī and the mudrās3.1-9
  1. 1sa-śaila-vana-dhātrīṇāṃ yathādhāro 'hi-nāyakaḥ | sarveṣāṃ yoga-tantrāṇāṃ tathādhāro hi kuṇḍalīस-शैल-वन-धात्रीणां यथाधारोऽहि-नायकः | सर्वेषां योग-तन्त्राणा...Just as the supreme serpent (Śeṣa) supports the earth with its mountains and for...
  2. 2suptā guru-prasādena yadā jāgarti kuṇḍalī | tadā sarvāṇi padmāni bhidyante granthayo 'pi caसुप्ता गुरु-प्रसादेन यदा जागर्ति कुण्डली | तदा सर्वाणि पद्मा...When the sleeping Kuṇḍalinī awakens by the grace of the guru, then all the lotus...
  3. 3suptā guru-prasādena yadā jāgarti kuṇḍalī | tadā sarvāṇi padmāni bhidyante granthayo 'pi caसुप्ता गुरु-प्रसादेन यदा जागर्ति कुण्डली | तदा सर्वाणि पद्मा...When the sleeping Kuṇḍalinī awakens by the grace of the guru, then all the lotus...
  4. 4prāṇasya śūnya-padavī tadā rāja-pathāyate | tadā cittaṃ nirālambaṃ tadā kālasya vañcanamप्राणस्य शून्य-पदवी तदा राज-पथायते | तदा चित्तं निरालम्बं तद...Then the path of the void becomes the royal road of prāṇa; then the mind becomes...
  5. 5mahāmudrā mahābandho mahāvedhaś ca khecarī | uḍḍiyānaṃ mūlabandhaś ca bandho jālandharābhidhaḥमहामुद्रा महाबन्धो महावेधश्च खेचरी | उड्डियानं मूलबन्धश्च बन...Mahāmudrā, Mahābandha, Mahāvedha, Khecarī, Uḍḍiyāna, Mūlabandha, and the bandha ...
  6. 6karaṇī viparītākhyā vajrolī śakti-cālanam | idaṃ hi mudrā-daśakaṃ jarā-maraṇa-nāśanamकरणी विपरीताख्या वज्रोली शक्ति-चालनम् | इदं हि मुद्रा-दशकं ज...Viparītakaraṇī, Vajrolī, and Śakticālana — these ten mudrās destroy old age and ...
  7. 7mahāmudrāṃ nabho-mudrāṃ uḍḍīyāṇaṃ jalandharam | mūla-bandhaṃ ca yo vetti sa yogī mukti-bhājanamमहामुद्रां नभो-मुद्रां उड्डीयाणं जलन्धरम् | मूल-बन्धं च यो व...Whoever knows Mahāmudrā, Nabhomudrā, Uḍḍīyāna, Jālandhara, and Mūla Bandha — tha...
  8. 8adho-nāḍyāṃ haṭhenātmā pratyākrāmati pārvati | ūrdhvaṃ ca sarati prāṇo mudrā-bandhād vimuktayeअधो-नाड्यां हठेनात्मा प्रत्याक्रामति पार्वति | ऊर्ध्वं च सरत...O Pārvatī! The ātman retreats from the lower channel by haṭha; and the prāṇa asc...
  9. 9gopitaṃ sarva-siddhaughair mudrānāṃ paramaṃ mahat | vakṣye 'haṃ ca prayatnena hy atha mudrābhidhānataḥगोपितं सर्व-सिद्धौघैर्मुद्रानां परमं महत् | वक्ष्येऽहं च प्र...Guarded by all the hosts of siddhas, the supreme and great [knowledge] of mudrās...
Mahāmudrā3.10-18
  1. 10vāmorūpari dakṣasya pādaṃ saṃsthāpya bāhyataḥ | dakṣorūpari vāmaṃ ca mahāmudreti nigadyateवामोरूपरि दक्षस्य पादं संस्थाप्य बाह्यतः | दक्षोरूपरि वामं च...Placing the right foot on the left thigh on the outside, and the left foot on th...
  2. 11pādamūlena vāmena yoniṃ sampīḍya dakṣiṇām | prasāritaṃ padaṃ kṛtvā karābhyāṃ dhārayed dṛḍhamपादमूलेन वामेन योनिं सम्पीड्य दक्षिणाम् | प्रसारितं पदं कृत्...Pressing the perineum with the left heel and extending the right leg, holding it...
  3. 12kaṇṭhe bandhaṃ samāropya dhārayed vāyum ūrdhvataḥ | yathā daṇḍa-hataḥ sarpo daṇḍākāraḥ prajāyateकण्ठे बन्धं समारोप्य धारयेद्वायुमूर्ध्वतः | यथा दण्ड-हतः सर्...By applying Jālandhara Bandha to the throat, the air is held upward;just as a sn...
  4. 13ṛjvībhūtā tathā śaktiḥ kuṇḍalī sahasā bhavet | tadā sā maraṇa-avasthā jāyate dvi-puṭāśrayāऋज्वीभूता तथा शक्तिः कुण्डली सहसा भवेत् | तदा सा मरण-अवस्था ...Then that Śakti Kuṇḍalinī suddenly straightens up;then that state similar to dea...
  5. 14tataḥ śanaiḥ śanair eva recayen na vegataḥ | mahāmudrāṃ ca tenaiva vadanti vibudhottamāḥततः शनैः शनैरेव रेचयेन्न वेगतः | महामुद्रां च तेनैव वदन्ति व...Then you exhale very slowly, never quickly;this is what the best among the sages...
  6. 15iyaṃ khalu mahāmudrā mahā-siddhaiḥ pradarśitā | mahā-kleśādayo doṣāḥ kṣīyante maraṇādayaḥइयं खलु महामुद्रा महा-सिद्धैः प्रदर्शिता | महा-क्लेशादयो दोष...This Mahāmudrā has been shown by the great siddhas;by it great sufferings (kleśa...
  7. 16mahāmudrāṃ ca samprāpya sādhakaḥ paramāṃ gatim | candra-sūrya-samāyogāt siddhiṃ ca labhate dhruvamमहामुद्रां च संप्राप्य साधकः परमां गतिम् | चन्द्र-सूर्य-समाय...Having attained Mahāmudrā, the practitioner obtains the supreme destiny;by the u...
  8. 17na hi pathyam apathyaṃ vā rasāḥ sarve 'pi nīrasāḥ | api bhuktaṃ viṣaṃ ghoraṃ pīyūṣam iva jīryatiन हि पथ्यमपथ्यं वा रसाः सर्वेऽपि नीरसाः | अपि भुक्तं विषं घो...There is no beneficial or harmful food;all flavors become tasteless;even the mos...
  9. 18kṣaya-kuṣṭha-gudāvarta-gulmājīrṇa-purogamāḥ | tasya doṣāḥ kṣayaṃ yānti mahāmudrāṃ tu yo 'bhyasetक्षय-कुष्ठ-गुदावर्त-गुल्माजीर्ण-पुरोगमाः | तस्य दोषाः क्षयं ...Consumption, leprosy, rectal prolapse, abdominal distension, indigestion and oth...
Mahābandha and Mahāvedha3.19-31
  1. 19kathiteyaṃ mahāmudrā mahā-siddhi-karā nṛṇām | gopanīyā prayatnena na deyā yasya kasyacitकथितेयं महामुद्रा महा-सिद्धि-करा नृणाम् | गोपनीया प्रयत्नेन ...This Mahāmudrā that has been described grants great siddhis to men;It should be ...
  2. 20mahābandho nabho-mudrā uḍḍīyānākhya-kumbhakaḥ | mātaṅginī khecarī ca mūla-bandhastathāiva caमहाबन्धो नभो-मुद्रा उड्डीयाणाख्य-कुम्भकः | मातङ्गिनी खेचरी च...Mahābandha, Nabhomudrā, the retention called Uḍḍīyāna, Mātaṅginī, Khecarī and al...
  3. 21viparītākhya-karaṇī vajrolī-śakti-cālanam | idaṃ hi mudrā-daśakaṃ jarā-maraṇa-nāśanamविपरीताख्य-करणी वज्रोली-शक्ति-चालनम् | इदं हि मुद्रा-दशकं जर...Viparīta Karaṇī, Vajrolī and Śakti Cālana;These are the ten mudras that destroy ...
  4. 22ādināthaoditaṃ divyam aṣṭaiśvarya-pradāyakam | vallabhaṃ sarva-siddhānāṃ durlabhaṃ marutām apiआदिनाथोदितं दिव्यमष्टैश्वर्य-प्रदायकम् | वल्लभं सर्व-सिद्धान...Taught by Ādinātha (Śiva), divine, bestower of the eight sovereign powers, belov...
  5. 23gopanīyaṃ prayatnena yathā ratna-karaṇḍakam | kasyacin naiva vaktavyaṃ kula-strī-surataṃ yathāगोपनीयं प्रयत्नेन यथा रत्न-करण्डकम् | कस्यचिन्नैव वक्तव्यं क...It must be stored with effort like a jewel chest;It should not be revealed to an...
  6. 24atha mahābandhaḥ | pārṣṇiṃ vāmasya pādasya yoni-sthāne niyojayet | vāma-orūpari saṃsthāpya dakṣiṇaṃ caraṇaṃ tathāअथ महाबन्धः | पार्ष्णिं वामस्य पादस्य योनि-स्थाने नियोजयेत् ...Now Mahābandha: The heel of the left foot is placed on the perineum and the righ...
  7. 25pūrayitvā tato vāyuṃ hṛdaye cubukaṃ dṛḍham | niṣpīḍya yonim ākuñcya mano madhye niyojayetपूरयित्वा ततो वायुं हृदये चुबुकं दृढम् | निष्पीड्य योनिमाकुञ...Then, having filled with air, pressing the chin firmly against the chest, contra...
  8. 26dhārayitvā yathāśakti recayed vāyum uttamam | vāmāṅgenābhyaset paścād dakṣāṅgenābhyaset punaḥधारयित्वा यथाशक्ति रेचयेद्वायुमुत्तमम् | वामाङ्गेनाभ्यसेत्पश...Having retained according to capacity, the air is exhaled slowly;practicing firs...
  9. 27matam atraiva keṣāṃcit kaṇṭha-bandhaṃ vivarjayet | rāja-danta-stha-jihvāyāṃ bandhaḥ śasto bhaved itiमतमत्रैव केषांचित्कण्ठ-बन्धं विवर्जयेत् | राज-दन्त-स्थ-जिह्व...Some believe that the throat lock should be omitted, and that the proper lock is...
  10. 28ayaṃ tu sarva-nāḍīnām ūrdhvaṃ gati-nirodhakaḥ | ayaṃ khalu mahābandho mahā-siddhi-pradāyakaḥअयं तु सर्व-नाडीनामूर्ध्वं गतिनिरोधकः | अयं खलु महाबन्धो महा...This [Mahābandha] certainly stops the upward movement of all the nāḍīs;this Mahā...
  11. 29kālapāśa-mahābandha-vimocana-vicakṣaṇaḥ | triveṇī-saṅgamaṃ dhatte kedāraṃ prāpayen manaḥकालपाश-महाबन्ध-विमोचन-विचक्षणः | त्रिवेणी-सङ्गमं धत्ते केदार...He is an expert in freeing from the great bond of death;it brings about the conf...
  12. 30ati-rūpa-guṇā padmā vedhaṃ sthāna-trayaṃ tathā | karoti racanā citrā śaśāṅkasya kalā yathāअति-रूप-गुणा पद्मा वेधं स्थान-त्रयं तथा | करोति रचना चित्रा ...As the moon with its sixteen phases creates wonderful formations, so [Mahābandha...
  13. 31atha mahāvedhaḥ | mahābandha-sthito yogī kṛtvā pūrakam ekakam | vāyūnāṃ gatim āvṛtya nibhṛtaṃ kaṇṭha-mudrayāअथ महावेधः | महाबन्ध-स्थितो योगी कृत्वा पूरकमेककम् | वायूनां...Now Mahāvedha: The yogī established in Mahābandha, having made an inhalation, st...
Khecarī mudrā3.32-53
  1. 32sama-hasta-yugo bhūmau sphicau santāḍayec chanaiḥ | puṭa-dvayam atikramya vāyuḥ sphurati madhyagaḥसमहस्त-युगो भूमौ स्फिचौ सन्ताडयेच्छनैः | पुटद्वयमतिक्रम्य वा...With both hands resting evenly on the floor, gently tap your buttocks against th...
  2. 33soma-sūryāgni-sambandho jāyate cāmṛtāya vai | mṛtāvasthā samutpannā tato vāyuṃ virecayetसोम-सूर्याग्नि-सम्बन्धो जायते चामृताय वै | मृतावस्था समुत्पन...The union of soma (moon), sun and fire arises, certainly towards immortality;whe...
  3. 34mahāvedho 'yam abhyāsān mahā-siddhi-pradāyakaḥ | valī-palita-vepaghnaḥ sevyate sādhakottamaiḥमहावेधोऽयमभ्यासान्महा-सिद्धि-प्रदायकः | वली-पलित-वेपघ्नः सेव...This Mahāvedha, by practice, bestows great siddhis;destroys wrinkles, gray hair ...
  4. 35etat trayaṃ mahāguhyaṃ jarā-mṛtyu-vināśanam | vahni-vṛddhi-karaṃ caiva hy aṇimādi-guṇa-pradamएतत्त्रयं महागुह्यं जरा-मृत्यु-विनाशनम् | वह्निवृद्धिकरं चैव...These three [Mahāmudrā, Mahābandha, Mahāvedha] are the great secret;They destroy...
  5. 36aṣṭadhā kriyate caiva yāme yāme dine dine | puṇya-sambhāra-sandhāyi pāpa-ogha-bhiduraṃ sadāअष्टधा क्रियते चैव यामे यामे दिने दिने | पुण्य-सम्भार-सन्धाय...They should be practiced eight times in each yāma (3-hour period), each day;They...
  6. 37samyak-śikṣānvitaiḥ sādhyaṃ pratyahaṃ kramaśo 'bhyaset | dakṣāṇāṃ hṛdaye vāso manonmany udayaḥ sadāसम्यक्शिक्षाण्वितैः साध्यं प्रत्यहं क्रमशोऽभ्यसेत् | दक्षाणा...It must be practiced daily and gradually by those who have correct instruction;T...
  7. 38atha khecarī | kapāla-kuhare jihvā praviṣṭā viparītagā | bhruvor antargata dṛṣṭir mudrā bhavati khecarīअथ खेचरी | कपाल-कुहरे जिह्वा प्रविष्टा विपरीतगा | भ्रुवोरन्त...Now Khecarī: The tongue inserted backwards into the cavity of the skull, with th...
  8. 39chedana-cālana-dohaiḥ kalāṃ krameṇātha vardhayet tāvat | sā yāvad bhrū-madhyaṃ spṛśati tadā khecarī-siddhiḥछेदन-चालन-दोहैः कलां क्रमेणाथ वर्धयेत्तावत् | सा यावद्भ्रूमध...By cutting, stretching and milking, the tongue is gradually lengthened until it ...
  9. 40snuhī-patra-nibhaṃ śastraṃ sutīkṣṇaṃ snigdha-nirmalam | samādāya tatas tena roma-mātraṃ samucchinetस्नुहीपत्र-निभं शस्त्रं सुतीक्ष्णं स्निग्धनिर्मलम् | समादाय ...Taking a sharp, smooth and clean instrument, similar to a snuhī (Euphorbia) leaf...
  10. 41tataḥ saindhava-pathyābhyāṃ cūrṇitābhyāṃ pragharṣayet | punaḥ saptadine prāpte roma-mātraṃ samucchinetततः सैन्धव-पथ्याभ्यां चूर्णिताभ्यां प्रघर्षयेत् | पुनः सप्तद...It is then rubbed with rock salt powder and pathyā (Terminalia chebula);After se...
  11. 42evaṃ krameṇa ṣaṇmāsaṃ nityaṃ yuktaḥ samācaret | ṣaṇmāsād rasanā-mūla-sirā-bandhaḥ praṇaśyatiएवं क्रमेण षण्मासं नित्यं युक्तः समाचरेत् | षण्मासाद्रसनामूल...Thus, gradually, the dedicated practitioner continues for six months;After six m...
  12. 43kalāṃ parāṅmukhīṃ kṛtvā tripathe pariyojayet | sā bhavet khecarī mudrā vyoma-cakraṃ tad ucyateकलां पराङ्मुखीं कृत्वा त्रिपथे परियोजयेत् | सा भवेत्खेचरी मु...Turning the tongue backwards, it is inserted into the three paths;This is the Kh...
  13. 44rasanām ūrdhvagāṃ kṛtvā kṣaṇārdham api tiṣṭhati | viṣair vimucyate yogī vyādhi-mṛtyu-jarādibhiḥरसनामूर्ध्वगां कृत्वा क्षणार्धमपि तिष्ठति | विषैर्विमुच्यते ...The yogi who keeps the tongue upward even for half an instant is free from poiso...
  14. 45na rogo maraṇaṃ tandrā na nidrā na kṣudhā tṛṣā | na ca mūrcchā bhavet tasya yo mudrāṃ vetti khecarīmन रोगो मरणं तन्द्रा न निद्रा न क्षुधा तृषा | न च मूर्च्छा भव...There is no illness, death, drowsiness, sleep, hunger, thirst or fainting for on...
  15. 46pīḍyate na sa rogeṇa lipyate na ca karmaṇā | bādhyate na sa kālena yo mudrāṃ vetti khecarīmपीड्यते न स रोगेण लिप्यते न च कर्मणा | बाध्यते न स कालेन यो ...He is not afflicted by illness, he is not tainted by karma, he is not limited by...
  16. 47cittaṃ carati khe yasmāj jihvā carati khe gatā | tenaiṣā khecarī nāma mudrā siddhair nirūpitāचित्तं चरति खे यस्माज्जिह्वा चरति खे गता | तेनैषा खेचरी नाम ...Because the mind moves in space when the tongue moves towards space, that is why...
  17. 48khecaryā mudritaṃ yena vivaraṃ lambikā-ūrdhvataḥ | na tasya kṣarate binduḥ kāminyāliṅgitasya caखेचर्या मुद्रितं येन विवरं लम्बिकोर्ध्वतः | न तस्य क्षरते बि...He who seals the opening above the uvula with Khecarī, his bindu does not spill ...
  18. 49calito 'pi yadā binduḥ samprāpto yoni-maṇḍalam | vrajaty ūrdhvaṃ hṛtaḥ śaktyā nibaddho yoni-mudrayāचलितोऽपि यदा बिन्दुः सम्प्राप्तो योनि-मण्डलम् | व्रजत्यूर्ध्...Even when the bindu has moved and reached the perineum region, it ascends upward...
  19. 50ūrdhva-jihvaḥ sthiro bhūtvā soma-pānaṃ karoti yaḥ | māsārdhena na sandeho mṛtyuṃ jayati yogavitऊर्ध्व-जिह्वः स्थिरो भूत्वा सोमपानं करोति यः | मासार्धेन न स...He who with his tongue upwards, having stabilized himself, drinks the soma, undo...
  20. 51nityaṃ soma-kalā-pūrṇaṃ śarīraṃ yasya yoginaḥ | takṣakeṇāpi daṣṭasya viṣaṃ tasya na sarpatiनित्यं सोम-कला-पूर्णं शरीरं यस्य योगिनः | तक्षकेणापि दष्टस्य...The yogī whose body is always filled with the lunar phases (nectar), even if he ...
  21. 52indhanāni yathā vahnis taila-varti ca dīpakaḥ | tathā soma-kalā-pūrṇaṃ dehī dehaṃ na muñcatiइन्धनानि यथा वह्निस्तैलवर्ति च दीपकः | तथा सोम-कला-पूर्णं दे...Just as the fire [consumes] fuel and the lamp [consumes] wick and oil, so the in...
  22. 53go-māṃsaṃ bhakṣayen nityaṃ pibed amara-vāruṇīm | kulīnaṃ tam ahaṃ manye cetare kula-ghātakāḥगोमांसं भक्षयेन्नित्यं पिबेदमर-वारुणीम् | कुलीनं तमहं मन्ये ...Whoever eats 'beef' daily and drinks 'heavenly liquor', I consider him to be of ...
Uḍḍīyāna bandha3.54-60
  1. 54go-śabdenaoditā jihvā tat-praveśo hi tāluni | go-māṃsa-bhakṣaṇaṃ tat syān mahā-pātaka-nāśanamगो-शब्देनोदिता जिह्वा तत्-प्रवेशो हि तालुनि | गो-मांस-भक्षणं...The word 'go' means the tongue;its entry into the palate is to eat 'beef' - this...
  2. 55uḍḍīyāṇaṃ tu sahajaṃ guruṇā kathitaṃ sadā | abhyaset satataṃ yas tu vṛddho 'pi taruṇāyateउड्डीयाणं तु सहजं गुरुणा कथितं सदा | अभ्यसेत्सततं यस्तु वृद्...Uḍḍiyāna, always taught by the guru as natural, when practiced constantly, even ...
  3. 56uḍḍīnaṃ kurute yasmād aviśrāntaṃ mahā-khagaḥ | uḍḍīyāṇaṃ tad eva syāt tatra bandho nigadyateउड्डीनं कुरुते यस्मादविश्रान्तं महाखगः | उड्डीयाणं तदेव स्या...Because it makes the great bird (prāṇa) fly incessantly upward, therefore it is ...
  4. 57udare paścimaṃ tānaṃ nābher ūrdhvaṃ ca kārayet | uḍḍīyāṇo hy asau bandho mṛtyu-mātaṅga-kesarīउदरे पश्चिमं तानं नाभेरूर्ध्वं च कारयेत् | उड्डीयाणो ह्यसौ ब...A posterior extension is made in the abdomen, elevating it above the navel;this ...
  5. 58uḍḍīyāṇaṃ tu sahajaṃ guruṇā kathitaṃ sadā | abhyaset satataṃ yas tu vṛddho 'pi taruṇāyateउड्डीयाणं तु सहजं गुरुणा कथितं सदा | अभ्यसेत्सततं यस्तु वृद्...Uḍḍīyāna, always taught by the guru as natural, when practiced constantly, even ...
  6. 59nābher ūrdhvam adhaś cāpi tānaṃ kuryāt prayatnataḥ | ṣaṇmāsam abhyasen mṛtyuṃ jayaty eva na saṃśayaḥनाभेरूर्ध्वमधश्चापि तानं कुर्यात्प्रयत्नतः | षण्मासमभ्यसेन्म...The extension should be done with effort above and below the navel;By practicing...
  7. 60pārṣṇi-bhāgena sampīḍya yonim ākuñcayed gudam | apānam ūrdhvam ākṛṣya mūlabandho 'bhidhīyateपार्ष्णि-भागेन सम्पीड्य योनिमाकुञ्चयेद्गुदम् | अपानमूर्ध्वमा...Pressing the perineum with the heel, contracting the anus, and drawing apāna upw...
Mūla bandha3.61-69
  1. 61apāna-prāṇayor aikyaṃ kṣayo mūtra-purīṣayoḥ | yuvā bhavati vṛddho 'pi satataṃ mūla-bandhanātअपान-प्राणयोरैक्यं क्षयो मूत्र-पुरीषयोः | युवा भवति वृद्धोऽप...Through the union of apāna and prāṇa, the decrease of urine and feces, even the ...
  2. 62apānam ūrdhvagaṃ kṛtvā prāṇaṃ kaṇṭhād adho nayet | yogī jarā-vimuktaḥ san ṣoḍaśābdavayo bhavetअपानमूर्ध्वगं कृत्वा प्राणं कण्ठादधो नयेत् | योगी जरा-विमुक्...By raising apāna and bringing prāṇa down from the throat, the yogi, freed from o...
  3. 63atha uḍḍīyāna-bandhaḥ | baddho yena suṣumṇāyāṃ prāṇas tūḍḍīyate yataḥ | tasmād uḍḍīyanākhyo 'yaṃ yogibhiḥ samudāhṛtaḥअथोड्डीयानबन्धः | बद्धो येन सुषुम्णायां प्राणस्तूड्डीयते यतः...Now Uḍḍīyāna Bandha: Since by this bandha the prāṇa flies upward through suṣumṇā...
  4. 64uḍḍīnaṃ kurute yasmād aviśrāntaṃ mahā-khagaḥ | uḍḍīyānaṃ tad eva syāt tatra bandho 'bhidhīyateउड्डीनं कुरुते यस्मादविश्रान्तं महाखगः | उड्डीयानं तदेव स्या...Since the great bird flies upward without rest, that is why it is called Uḍḍīyān...
  5. 65udare paścimaṃ tānaṃ nābher ūrdhvaṃ tu kārayet | uḍḍīyāno hy ayaṃ bandho mṛtyu-mātaṅga-kesarīउदरे पश्चिमं तानं नाभेरूर्ध्वं तु कारयेत् | उड्डीयानो ह्ययं ...The abdomen should be pulled back and up above the navel.This Uḍḍīyāna Bandha is...
  6. 66uḍḍīyānaṃ tu sahajaṃ guruṇā kathitaṃ sadā | abhyaset satataṃ yas tu vṛddho 'pi taruṇāyateउड्डीयानं तु सहजं गुरुणा कथितं सदा | अभ्यसेत्सततं यस्तु वृद्...Uḍḍīyāna, always taught by the guru as natural, whoever practices it constantly,...
  7. 67nābher ūrdhvam adhaś cāpi tānaṃ kuryāt prayatnataḥ | ṣaṇ-māsam abhyasen mṛtyuṃ jayaty eva na saṃśayaḥनाभेरूर्ध्वमधश्चापि तानं कुर्यात्प्रयत्नतः | षण्मासमभ्यसेन्म...Stretching above and below the navel should be practiced with effort.Whoever pra...
  8. 68sarveṣām eva bandhānām uttamo hy uḍḍiyānakaḥ | uḍḍiyāne dṛḍhe bandhe muktiḥ svābhāvikī bhavetसर्वेषामेव बन्धानामुत्तमो ह्युड्डियानकः | उड्डियाने दृढे बन्...Of all the bandhas, Uḍḍīyāna is truly the best.When Uḍḍīyāna Bandha is firmly es...
  9. 69atha jālandhara-bandhaḥ | kaṇṭham ākuñcya hṛdaye sthāpayec cibukaṃ dṛḍham | bandho jālandharākhyo 'yaṃ jarā-mṛtyu-vināśakaḥअथ जालन्धरबन्धः | कण्ठमाकुञ्च्य हृदये स्थापयेच्चिबुकं दृढम् ...Now Jālandhara Bandha: Contracting the throat, the chin should be placed firmly ...
Jālandhara bandha3.70-76
  1. 70kaṇṭham ākuñcya hṛdaye sthāpayed dṛḍhaṃ manaḥ | bandho jālandharākhyo 'yaṃ duḥkha-śoka-vināśakṛtकण्ठमाकुञ्च्य हृदये स्थापयेद्दृढं मनः | बन्धो जालन्धराख्योऽय...Contracting the throat and firmly fixing the mind on the heart — this bandha cal...
  2. 71badhnāti hi sirā-jālam adho-gāmi nabho-jalam | tato jālandharo bandhaḥ kaṇṭha-duḥkha-ogha-nāśanaḥबध्नाति हि सिराजालमधोगामि नभोजलम् | ततो जालन्धरो बन्धः कण्ठद...It binds the network of canals and the celestial water flowing downward.Therefor...
  3. 72jālandhare kṛte bandhe kaṇṭha-saṅkoca-lakṣaṇe | na pīyūṣaṃ pataty agnau na ca vāyuḥ prakupyatiजालन्धरे कृते बन्धे कण्ठसङ्कोचलक्षणे | न पीयूषं पतत्यग्नौ न ...When Jālandhara Bandha is performed, characterized by contraction of the throat,...
  4. 73kaṇṭha-saṅkocanenaiva dvau nāḍau stambhayed dṛḍham | madhya-cakram idaṃ jñeyaṃ ṣoḍaśādhāra-bandhanamकण्ठसङ्कोचनेनैव द्वौ नाडौ स्तम्भयेद्दृढम् | मध्यचक्रमिदं ज्ञ...Only by the contraction of the throat, the two nāḍīs should be firmly stopped.Th...
  5. 74mūla-sthānaṃ samākuñcya uḍḍiyānaṃ tu kārayet | iḍāṃ ca piṅgalāṃ baddhvā vāhayet paścime pathiमूलस्थानं समाकुञ्च्य उड्डियानं तु कारयेत् | इडां च पिङ्गलां ...By contracting the root place and practicing Uḍḍīyāna, binding iḍā and piṅgalā, ...
  6. 75anenaiva vidhānena prayāti pavano layam | tato na jāyate mṛtyur jarā-rogādikaṃ tathāअनेनैव विधानेन प्रयाति पवनो लयम् | ततो न जायते मृत्युर्जरारो...By this same method, the air reaches the solution.Then death, old age, illness, ...
  7. 76bandha-trayam idaṃ śreṣṭhaṃ mahā-siddhaiś ca sevitam | sarveṣāṃ haṭha-tantrāṇāṃ sādhanaṃ yogino viduḥबन्धत्रयमिदं श्रेष्ठं महासिद्धैश्च सेवितम् | सर्वेषां हठतन्त...This triad of bandhas is the best, practiced by the great siddhas.Yogis know it ...
Viparītakaraṇī3.77-82
  1. 77atha viparīta-karaṇī | yat kiñcin naśyate dehe tat sarvaṃ viparītayā | ūrdhva-nābhir adhaḥ-tālu ūrdhvaṃ bhānur adhaḥ śaśīअथ विपरीतकरणी | यत्किञ्चिन्नश्यते देहे तत्सर्वं विपरीतया | ऊ...Now Viparīta Karaṇī: Whatever perishes in the body, all that is preserved by inv...
  2. 78karaṇī viparītākhyā guru-vākyena labhyate | nityam abhyāsa-yuktasya jaṭharāgnir vivardhateकरणी विपरीताख्या गुरुवाक्येन लभ्यते | नित्यमभ्यासयुक्तस्य जठ...This Karaṇī called Viparīta is obtained by the word of the guru.For those who ar...
  3. 79āhāro bahulas tasya sampādyaḥ sādhakasya ca | alpāhāre kṛte hanyād viparītā na saṃśayaḥआहारो बहुलस्तस्य सम्पाद्यः साधकस्य च | अल्पाहारे कृते हन्याद...Abundant food should be provided for that practitioner.If little food is taken, ...
  4. 80prathame divase kuryād alpaṃ kiñcit tu bhū-gataḥ | ūrdhva-pādaḥ kṣaṇaṃ tiṣṭhed abhyased dina-dine tataḥप्रथमे दिवसे कुर्यादल्पं किञ्चित्तु भूगतः | ऊर्ध्वपादः क्षणं...The first day it should be done a little, lying on the floor.You should stand wi...
  5. 81ṣaṇ-māsa-ūrdhvaṃ bhavet siddhiḥ palitaṃ valitaṃ ca na | yāma-mātraṃ tu yo 'bhyāset sa yogī kāla-jid bhavetषण्मासोर्ध्वं भवेत्सिद्धिः पलितं वलितं च न | याममात्रं तु यो...After six months siddhi arises;There are no gray hairs or wrinkles.Whoever pract...
  6. 82atha vajrolī | svecchayā vartamāno 'pi yogoktair niyamair vinā | vajrolīṃ yo vijānāti sa yogī siddhi-bhājanamअथ वज्रोली | स्वेच्छया वर्तमानोऽपि योगोक्तैर्नियमैर्विना | व...Now Vajrolī: Even if he lives according to his own will, without the restriction...
Vajrolī, Sahajolī, Amarolī3.83-103
  1. 83tatra vastu-dvayaṃ vakṣye durlabhaṃ yasya kasyacit | kṣīraṃ caikaṃ dvitīyaṃ tu nārī ca vaśa-vartinīतत्र वस्तुद्वयं वक्ष्ये दुर्लभं यस्य कस्यचित् | क्षीरं चैकं ...I will declare two things that are difficult for anyone to obtain: one is milk, ...
  2. 84mehanena śanaiḥ samyag ūrdhvākuñcanam abhyaset | puruṣo 'py athavā nārī vajrolī-siddhim āpnuyātमेहनेन शनैः सम्यगूर्ध्वाकुञ्चनमभ्यसेत् | पुरुषोऽप्यथवा नारी ...The upward contraction through the genital organ must be practiced correctly and...
  3. 85yatnataḥ śasta-nālena phūtkāraṃ vajra-kandare | śanaiḥ śanaiḥ prakurvīta vāyu-sañcāra-kāraṇātयत्नतः शस्तनालेन फूत्कारं वज्रकन्दरे | शनैः शनैः प्रकुर्वीत ...With effort, through a suitable tube, it should be gradually blown into the vajr...
  4. 86nārī-bhage patad bindum abhyāsenordhvam āharet | calitaṃ ca nijaṃ bindum ūrdhvam ākṛṣya rakṣayetनारीभगे पतद्बिन्दुमभ्यासेनोर्ध्वमाहरेत् | चलितं च निजं बिन्द...Through practice, the bindu that falls into the woman's vagina should be raised ...
  5. 87bindu-siddhimatāṃ dehe kim annaṃ viṣam iṣyati | sarpāṇām iva bhogānāṃ viṣaṃ na hi viṣāyateबिन्दुसिद्धिमतां देहे किमन्नं विषमिष्यति | सर्पाणामिव भोगाना...What food could be poison to the body of those who have perfected the bindu?Just...
  6. 88yad yatra kriyate karma tad avaśyaṃ phalaṃ bhavet | ata eva hi yogyena binduṃ rakṣet prayatnataḥयद्यत्र क्रियते कर्म तदवश्यं फलं भवेत् | अत एव हि योग्येन बि...Any action taken will inevitably bear fruit.For this reason, the capable yogi mu...
  7. 89mriyate bindu-pātena jīvyate bindu-dhāraṇāt | sugandho yogino dehe jāyate bindu-dhāraṇātम्रियते बिन्दुपातेन जीव्यते बिन्दुधारणात् | सुगन्धो योगिनो द...One dies from the loss of the bindu, one lives from the retention of the bindu.B...
  8. 90yāvad binduḥ sthito dehe tāvat kālā bhayaṃ kutaḥ | yāvad baddhā nabho-mudrā tāvad bindur na gacchatiयावद्बिन्दुः स्थितो देहे तावत्काला भयं कुतः | यावद्बद्धा नभो...As long as the bindu remains in the body, where does the fear of death come from...
  9. 91calito 'pi yadā binduḥ samprāpto yoni-maṇḍalam | vrajaty ūrdhvaṃ hṛtaḥ śaktyā nibaddho yoni-mudrayāचलितोऽपि यदा बिन्दुः सम्प्राप्तो योनिमण्डलम् | व्रजत्यूर्ध्व...Even when the bindu has moved and reached the region of the vagina, it goes upwa...
  10. 92ūrdhvaṃ meḍhrād adho nābher uḍayānaṃ paraṃ hi tat | ūrdhvaṃ yat preryate bindus tenāsau syād udāhṛtaḥऊर्ध्वं मेढ्रादधो नाभेरुडयानं परं हि तत् | ऊर्ध्वं यत्प्रेर्...Above the genital organ and below the navel is the supreme Uḍḍīyāna.It is so cal...
  11. 93sa bindur dvividhaḥ proktaḥ pāṇḍuro lohitas tathā | pāṇḍuraṃ śuklam ity āhuḥ raktaṃ rājas tathā smṛtamस बिन्दुर्द्विविधः प्रोक्तः पाण्डुरो लोहितस्तथा | पाण्डुरं श...The bindu is said to be of two types: white and red.The white one is called śukl...
  12. 94sindūrāruṇa-saṃkāśaṃ ravi-sthāne sthitaṃ rajaḥ | śaśi-sthāne sthito bindus tayor aikyaṃ sudurlabhamसिन्दूरारुणसंकाशं रविस्थाने स्थितं रजः | शशिस्थाने स्थितो बि...The rajas, red in color like cinnabar, is situated in the place of the sun.The b...
  13. 95binduḥ śivo rajaḥ śaktir ity uktaṃ jñāna-gocare | binduś candro rajaḥ sūryas tayor aikyaṃ tu durlabhamबिन्दुः शिवो रजः शक्तिरित्युक्तं ज्ञानगोचरे | बिन्दुश्चन्द्र...Bindu is Śiva and rajas is Śakti — so it is declared in the realm of knowledge.B...
  14. 96rajasā recitaṃ binduṃ miśrī-bhūtam atho rajaḥ | yadā sama-rasī-bhūtaṃ vajrolī-siddhir ucyateरजसा रेचितं बिन्दुं मिश्रीभूतमथो रजः | यदा समरसीभूतं वज्रोली...When bindu mixed with rajas, and rajas united with bindu, they become of the sam...
  15. 97ūrdhvaṃ gacchati yad reto vāyunā preritaṃ haṭhāt | sa bindur amṛtaṃ jñeyaḥ sarveṣāṃ cāmṛtaṃ smṛtamऊर्ध्वं गच्छति यद्रेतो वायुना प्रेरितं हठात् | स बिन्दुरमृतं...When the semen rises through the air with force, that bindu should be known as a...
  16. 98atha sahajolih | sahjoliś cāmarolī vajrolyā bheda ekataḥ | jalaṃ bindu-galad dagdhvā nirviśeṣaṃ samācaretअथ सहजोलिः | सहजोलिश्चामरोली वज्रोल्या भेद एकतः | जलं बिन्दु...Now Sahajolī: Sahajolī and Amarolī are variants of Vajrolī.Having burned the imp...
  17. 99maithune ca sthite citte tayor vāyu-viśeṣataḥ | strī-rajaḥ sahajā mudrā puṃso 'pi viditā uditāमैथुने च स्थिते चित्ते तयोर्वायुविशेषतः | स्त्रीरजः सहजा मुद...When the mind is fixed in maithuna, due to the special control of the air of bot...
  18. 100sva-śakty-abhāvato 'py eṣa vajrolī strīṣu siddhyati | sva-śakty-udbōdhanaṃ cāpi vajrolyeva hi siddhyatiस्वशक्त्यभावतोऽप्येष वज्रोली स्त्रीषु सिद्ध्यति | स्वशक्त्यु...Even without śakti itself, this Vajrolī is perfected in women.And the awakening ...
  19. 101atha amarolī | pittolbaṇatvāt prathamāmbu-dhārāṃ vihāya niḥsāratayāntya-dhārām | niṣevyate śītala-madhya-dhārā kāpālike khaṇḍa-mate tv amārīअथ अमरोली | पित्तोल्बणत्वात्प्रथमाम्बुधारां विहाय निःसारतयान...Now Amarolī: Discarding the first stream of water for excess pitta, and the last...
  20. 102binduṃ candra-samudbhūtam āhṛtya calitaṃ svayam | abhyāsād vāyunā yukto yogyo bindhūrdhvago bhavetबिन्दुं चन्द्रसमुद्भूतमाहृत्य चलितं स्वयम् | अभ्यासाद्वायुना...Having attracted the moon-risen bindu that has moved by itself, united with the ...
  21. 103binduṃ rakṣed yataḥ siddho mṛtyuṃ jayati yogavit | maraṇaṃ bindu-pātena jīvanaṃ bindu-dhāraṇātबिन्दुं रक्षेद्यतः सिद्धो मृत्युं जयति योगवित् | मरणं बिन्दु...That is why the siddha who knows yoga conquers death by preserving the bindu.Dea...
Śakti cālana3.104-130
  1. 104indriyāṇāṃ mano nātho mano-nāthas tu mārutaḥ | mārutasya layo nāthaḥ sa layo nādam āśritaḥइन्द्रियाणां मनो नाथो मनो-नाथस्तु मारुतः | मारुतस्य लयो नाथः...The lord of the senses is the mind; the lord of the mind is the breath; the lord...

चतुर्थोपदेशःCaturthopadeśaḥ

On Samādhi · 114 verses

The final chapter describes states of meditative absorption and the practice of nāda yoga. It presents the synonyms of samādhi, the relationship between mind and prāṇa, the four stages of practice (ārambha, ghaṭa, paricaya, niṣpatti), and the final dissolution into the inner sound.

Nature of samādhi4.1-8
  1. 1namaḥ śivāya gurave nāda-bindu-kalātmane | nirañjana-padaṃ yāti nityaṃ tatra parāyaṇaḥनमः शिवाय गुरवे नाद-बिन्दु-कलात्मने | निरञ्जन-पदं याति नित्य...Salutations to Śiva, the Guru, whose nature is nāda, bindu, and kalā. Whoever is...
  2. 2athedānīṃ pravakṣyāmi samādhi-kramam uttamam | mṛtyu-ghnaṃ ca sukhopāyaṃ brahmānanda-karaṃ paramअथेदानीं प्रवक्ष्यामि समाधिक्रममुत्तमम् | मृत्युघ्नं च सुखोप...Now I will describe the supreme method of samādhi, which destroys death, is a me...
  3. 3rāja-yogaḥ samādhiś ca unmanī ca manonmanī | amaratvaṃ layas tattvaṃ śūnyāśūnyaṃ paraṃ padamराज-योगः समाधिश्च उन्मनी च मनोन्मनी | अमरत्वं लयस्तत्त्वं शू...Rāja yoga, samādhi, unmanī, manonmanī, immortality, laya, tattva, void-not-void,...
  4. 4atha samādhi-lakṣaṇam | rāja-yogaḥ samādhiś ca unmanī ca manonmanīअथ समाधि-लक्षणम् | राजयोगः समाधिश्च उन्मनी च मनोन्मनी...Now, the characteristics of samādhi: rāja yoga, samādhi, unmanī and manonmanī......
  5. 5salile saindhavaṃ yadvat sāmyaṃ bhajati yogataḥ | tathātma-manasor aikyaṃ samādhir abhidhīyateसलिले सैन्धवं यद्वत्साम्यं भजति योगतः | तथात्म-मनसोरैक्यं सम...Just as salt dissolved in water becomes one with it, so when the Ātman and the m...
  6. 6turyātītaṃ ca turyā ca sahaja-nirvikalpakam | śūnyāśūnyaṃ paraṃ brahma nirālambaṃ nirāmayamतुर्या-तीतं च तुर्या च सहज-निर्विकल्पकम् | शून्याशून्यं परं ...Turīya and beyond turīya, the spontaneous nirvikalpa, the non-empty-void, the su...
  7. 7ghṛtaṃ guḍaṃ ca bhuñjīta adhvā-prathama-yāma-ge | vāyau praviṣṭe suṣumnāyāṃ kevalaḥ kumbhakas tathāघृतं गुडं च भुञ्जीत अध्वा-प्रथम-याम-गे | वायौ प्रविष्टे सुषु...One should eat ghee and jaggery before the first hour of the day. When the wind ...
  8. 8yathā giri-nibhaṃ dhyātṛ dhyeyaṃ cittaṃ samādhinā | jāyate tadvad brahmaikyaṃ pare śūnye pralīyateयथा गिरि-निभं ध्यातृ ध्येयं चित्तं समाधिना | जायते तद्वद् ब्...Just as salt dissolves in water, so the mind dissolves in samādhi, becoming one ...
Requirements and preparation4.9-28
  1. 9samarasatvam āpannau jīvātma-paramātmanoḥ | praṇaṣṭa-sarva-saṅkalpaḥ samādhiḥ so'bhidhīyateसमरसत्वम् आपन्नौ जीवात्म-परमात्मनोः | प्रणष्ट-सर्व-सङ्कल्पः ...When the individual soul and the Supreme Being attain the same essence, and all ...
  2. 10rāja-yogasya māhātmyaṃ ko vā jānāti tattvataḥ | jñānaṃ muktiḥ sthitiḥ siddhir guru-vākyena labhyateराजयोगस्य माहात्म्यं को वा जानाति तत्त्वतः | ज्ञानं मुक्तिः ...Who truly knows the greatness of rāja yoga?Knowledge, liberation, stability and ...
  3. 11durlabho viṣaya-tyāgo durlabhaṃ tattva-darśanam | durlabhā sahajāvasthā sad-guroḥ karuṇāṃ vināदुर्लभो विषयत्यागो दुर्लभं तत्त्व-दर्शनम् | दुर्लभा सहजावस्थ...Difficult is the abandonment of sensory objects, difficult is the vision of real...
  4. 12vividhair āsanaiḥ kumbhair vicitraiḥ karaṇair api | prabuddhāyāṃ mahāśaktau prāṇaḥ śūnye pralīyateविविधैर् आसनैः कुम्भैर् विचित्रैः करणैर् अपि | प्रबुद्धायां ...Through various asanas, kumbhakas and other various practices, when the great śa...
  5. 13utpanna-śakti-bodhasya tyakta-niḥśeṣa-karmaṇaḥ | yoginaḥ sahajāvasthā svayam eva prajāyateउत्पन्न-शक्ति-बोधस्य त्यक्त-निःशेष-कर्मणः | योगिनः सहजावस्था...For the yogi in whom the awakening of śakti has arisen and who has abandoned all...
  6. 14suṣumnā-vāhinī prāṇe śūnye viśati mānase | tadā sarvāṇi karmāṇi nirmūlayati yogavitसुषुम्णा-वाहिनी प्राणे शून्ये विशति मानसे | तदा सर्वाणि कर्म...When prāṇa flows through suṣumnā and the mind enters emptiness, then the knower ...
  7. 15amarī-dhāraṇā-kālaṃ yaḥ karoti sadā śuciḥ | siddhiṃ labhati pūrṇāṃ sa mṛtyuṃ jayati yogavitअमरी-धारणा-कालं यः करोति सदा शुचिः | सिद्धिं लभति पूर्णां स ...He who always practices concentration on the immortal nectar, remaining pure, ac...
  8. 16amaratvaṃ ca dehasya yadā bhavati yoginaḥ | tadā loke prabhutvaṃ ca viṣayān sevate yadiअमरत्वं च देहस्य यदा भवति योगिनः | तदा लोके प्रभुत्वं च विषय...When immortality arises in the body of the yogi, then he attains sovereignty in ...
  9. 17mārute madhya-saṃcāre manaḥ-sthairyaṃ prajāyate | yo manaḥ-susthirībhāvaḥ saivāvasthonmanī matāमारुते मध्य-संचारे मनः-स्थैर्यं प्रजायते | यो मनः-सुस्थिरीभा...When vital air flows through the central channel, stability of mind arises.That ...
  10. 18tat-siddhaye vidhānajñaiḥ vicitraiḥ karaṇaiḥ kṛtaiḥ | abhyaset layam avyagraṃ yāvat prāpnoti nirvṛtimतत्-सिद्धये विधानज्ञैः विचित्रैः करणैः कृतैः | अभ्यसेत् लयम्...To achieve this, the aspirant must practice dissolution without agitation, using...
  11. 19layo laya iti prāhuḥ kīdṛśaṃ laya-lakṣaṇam | layo viṣaya-vismṛtiḥ saṃskārodaya-varjanātलयो लय इति प्राहुः कीदृशं लय-लक्षणम् | लयो विषय-विस्मृतिः सं...They say 'laya, laya', but what is the characteristic of laya?Laya is the forget...
  12. 20veda-śāstra-purāṇāni sāmānya-gaṇikā iva | ekaiva śāmbhavī mudrā guptā kulavadhūr ivaवेद-शास्त्र-पुराणानि सामान्य-गणिका इव | एकैव शाम्भवी मुद्रा ...The Vedas, śāstras and Purāṇas are like common courtesans;only the secret śāmbha...
  13. 21pavano badhyate yena manas tenaiva badhyate | manaś ca badhyate yena pavanas tena badhyateपवनो बध्यते येन मनस्तेनैव बध्यते | मनश्च बध्यते येन पवनस्तेन...By that which the breath is controlled, the mind is also controlled. And by that...
  14. 22antar-lakṣyaṃ bahir-dṛṣṭir nimeṣonmeṣa-varjitā | eṣā sā śāmbhavī mudrā veda-śāstreṣu gopitāअन्तर्-लक्ष्यं बहिर्-दृष्टिर् निमेषोन्मेष-वर्जिता | एषा सा श...Internal attention with external gaze, without blinking: this is the śāmbhavī mu...
  15. 23antar-lakṣya-vilīnaṃ ced cittaṃ viṣṇoḥ paraṃ padam | sā bhavet śāmbhavī mudrā śakti-saṃgamataḥ satīअन्तर्-लक्ष्य-विलीनं चेद् चित्तं विष्णोः परं पदम् | सा भवेत्...When the mind dissolves in the inner goal, which is the supreme abode of Viṣṇu, ...
  16. 24śāmbhavyāḥ khecaryāś caiva lakṣya-bhedo'sti kevalam | hṛd-ākāśe mano līnaṃ śūnyaṃ śūnyena cintayetशाम्भव्याः खेचर्याश्चैव लक्ष्य-भेदोऽस्ति केवलम् | हृद्-आकाशे...Between śāmbhavī and khecarī there is only a difference in the point of concentr...
  17. 25tāre jyotiṣi saṃyojya kiñcid unmānya bhrū-yugam | pūrva-yoga-samo bhūtvā parā śūnye'vatiṣṭhateतारे ज्योतिषि संयोज्य किञ्चिद् उन्मान्य भ्रू-युगम् | पूर्व-य...Fixing one's gaze on the light of the pupil, raising the eyebrows slightly, rema...
  18. 26kecid āgama-jālena kecin nigama-sañcayaiḥ | kecit tarkeṇa muhyanti naiva jānanti tārakamकेचिद् आगम-जालेन केचिन् निगम-सञ्चयैः | केचित् तर्केण मुह्यन्...Some are confused in the network of āgamas, others in the accumulation of nigama...
  19. 27ardhonmīlita-locanaḥ susthira-mānāso nāsāgra-dṛṣṭiḥ | candrārkau laya-bhūmikāyāṃ bodhayann ātmānaṃ mukhaṃ prakāśayanअर्धोन्मीलित-लोचनः सुस्थिर-मानासो नासाग्र-दृष्टिः | चन्द्रार...With eyes half-open, mind perfectly stable, gaze on the tip of the nose, dissolv...
  20. 28yat tat tāraka-vijñānaṃ yo mudrā-tārakaś ca saḥ | tatra dhyāna-vidhiṃ vakṣye sarva-siddhi-pradāyakamयत् तत् तारक-विज्ञानं यो मुद्रा-तारकश् च सः | तत्र ध्यान-विध...That is the liberating knowledge, that is the mudrā that liberates.Now I will de...
Relationship between mind and prāṇa4.29-42
  1. 29nāda-śravaṇa-cittena praṇīṇor bhedya-bhedakam | vyutthānaṃ cāpi nidrāyāḥ suṣupti-sthitir ātmanaḥनाद-श्रवण-चित्तेन प्रणीणोर्भेद्य-भेदकम् | व्युत्थानं चापि नि...With the mind absorbed in listening to nāda, which penetrates the penetrable, ar...
  2. 30sa śabdo yāvad ākāśe tāvan nādo'nubhūyate | niḥśabdaṃ paramaṃ brahma parātmeti gīyateस शब्दो यावद् आकाशे तावन् नादोऽनुभूयते | निःशब्दं परमं ब्रह्...As long as there is sound in space, nothing is perceived.That which is beyond so...
  3. 31yat kiñcin nāda-rūpeṇa śrūyate śaktir eva sā | tattvānto niṣkalo bhāvo yaḥ sa eva pareśvaraḥयत् किञ्चिन् नाद-रूपेण श्रूयते शक्तिर् एव सा | तत्त्वान्तो न...Whatever is heard in the form of nāda is Śakti itself.The partless state at the ...
  4. 32sarve nādānusandhāne layaṃ yānti manonmanau | tatra vedētare vārtā cetaś cetayati kva vāसर्वे नादा-नुसन्धाने लयं यान्ति मनोन्मनौ | तत्र वेदे-तरे वार...In the investigation of nāda, everyone dissolves into the mindless state.There, ...
  5. 33vāyur baddho mano baddhaṃ binduś cittaṃ ca niścalam | nāda-siddhau bhavet siddhiḥ saṃśayo nāsti kaścanaवायुर् बद्धो मनो बद्धं बिन्दुश् चित्तं च निश्चलम् | नाद-सिद्...When the air is bound, the mind is bound;when the bindu is fixed, the mind is st...
  6. 34brahma-randhra-gate prāṇe manasi tad-gate sadā | mudrā-jño vetti mudrāṃ sa guru-vākyena tattvataḥब्रह्म-रन्ध्र-गते प्राणे मनसि तद्-गते सदा | मुद्रा-ज्ञो वेत्...When the prāṇa enters brahmarandhra and the mind always remains there, the knowe...
  7. 35salile saindhavaṃ yadvat sāmyaṃ bhajati yogataḥ | tathātma-manasor aikyaṃ samādhir abhidhīyateसलिले सैन्धवं यद्वत् साम्यं भजति योगतः | तथात्म-मनसोर् ऐक्यं...Just as salt dissolves completely in water, similarly when ātman and mind become...
  8. 36yadā saṅkṣīyate prāṇo mānasaṃ ca pralīyate | tadā sama-rasatvaṃ syāt samādhir abhidhīyateयदा सङ्क्षीयते प्राणो मानसं च प्रलीयते | तदा सम-रसत्वं स्यात...When the prāṇa is exhausted and the mind is dissolved, then the same essence ari...
  9. 37tat-samaṃ ca dvayor aikyaṃ jīvātma-paramātmanoḥ | pranaṣṭa-sarva-saṅkalpaḥ samādhiḥ so'bhidhīyateतत्-समं च द्वयोर् ऐक्यं जीवात्म-परमात्मनोः | प्रनष्ट-सर्व-सङ...The equality and unity of the two—jīvātman and paramātman—when all mental intent...
  10. 38rāja-yogasya māhātmyaṃ ko vā jānāti tattvataḥ | jñānaṃ muktiḥ sthitiḥ siddhir guror vacana-mātrataḥराजयोगस्य माहात्म्यं को वा जानाति तत्त्वतः | ज्ञानं मुक्तिः ...Who truly knows the greatness of rāja yoga?Knowledge, liberation, stability and ...
  11. 39atha nādānusandhānam | kṛtvā sampuṭitau karṇau nirudhya ca prayatnataḥ | śrūyate tatra niḥśabdaḥ nādas tārakatāṃ gataḥअथ नादानुसन्धानम् | कृत्वा सम्पुटितौ कर्णौ निरुध्य च प्रयत्न...Now, the practice of nāda.Having closed the ears with the fingers and blocking t...
  12. 40ārambhas tathā ghaṭaś caiva paricayo'tha niṣpattiḥ | etā avasthāś catasraḥ syur yogī yogena sidhyatiआरम्भस् तथा घटश् चैव परिचयोऽथ निष्पत्तिः | एता अवस्थाश् चतस्...Beginning, vessel, familiarization and consummation: these are the four stages.T...
  13. 41athārambhāvasthā | brahmagranther bhaved bhedo hyānandaḥ śūnyasambhavaḥ | vicitraḥ kvaṇako dehe'nāhataḥ śrūyate dhvaniḥअथारम्भावस्था | ब्रह्मग्रन्थेर् भवेद् भेदो ह्यानन्दः शून्यसम...Now the stage of beginning: when the knot of Brahma is pierced, the bliss of emp...
  14. 42divyadehaś ca tejasvī divyagandhas tvarogavān | sampūrṇahṛdayaḥ śūnya ārambhe yogavān bhavetदिव्यदेहश् च तेजस्वी दिव्यगन्धस् त्वरोगवान् | सम्पूर्णहृदयः ...In the beginning stage, the yogi acquires a divine body, resplendent, with heave...
Mudrās for samādhi4.43-63
  1. 43atha ghaṭāvasthā | ghaṭīkṛtya vāyuṃ ca brahmagranthi vibhedayet | ghaṭāvasthāṃ tataḥ kuryād viṣṇugrantheś ca bhedanamअथ घटावस्था | घटीकृत्य वायुं च ब्रह्मग्रन्थि विभेदयेत् | घटा...Now the vessel stage: making air into a vessel, pierce the knot of Brahma.Then t...
  2. 44atiśūnye viśuddhākhye kṣṇāttūryaṇināadakaḥ | tadā kumbhakasidhiḥ syānmahāśūnyaṃ tadā bhavetअतिशून्ये विशुद्धाख्ये क्षणात्तूर्यनिनादकः | तदा कुम्भकसिद्ध...In the great void called viśuddhi, the sound of the heavenly drum instantly aris...
  3. 45cittānandaṃ tadā kuryādrūpasaundaryasampadām | sahajānandasandoho mano'manaskatāṃ vrajetचित्तानन्दं तदा कुर्याद्रूपसौन्दर्यसम्पदाम् | सहजानन्दसन्दोह...Then it produces bliss of mind and richness of beauty in form.Through the abunda...
  4. 46atha paricayāvasthā | viśokastadgato vāyurviśatyākāśamadhyagaḥ | paricayo'yamabhyāsādrudragrandhiṃ vibhedayetअथ परिचयावस्था | विशोकस्तद्गतो वायुर्विशत्याकाशमध्यगः | परिच...Now the familiarization stage: pain-free, air enters the central space.This fami...
  5. 47mardalīśabdasandoho bhavatyākāśasamplave | tadā vinduḥ samutpanno nādo nānāvidho bhavetमर्दलीशब्दसन्दोहो भवत्याकाशसम्प्लवे | तदा विन्दुः समुत्पन्नो...When there is immersion in space, an abundance of drum sounds arise.Then the bin...
  6. 48atha niṣpattyavasthā | truṭitaṃ bhūmikāṃ kṛtvā vāyuś cittaṃ tathānalam | ātmanā saha saṃyojya niṣpattiḥ paramā matāअथ निष्पत्त्यवस्था | त्रुटितं भूमिकां कृत्वा वायुश् चित्तं त...Now the consummation stage: having passed through the levels, uniting air, mind ...
  7. 49sarvacintāvisarjanaṃ muktyai syādrājayoginām | śabdākṣaraparaṃ brahma nādānte vilayaṃ gataḥसर्वचिन्ताविसर्जनं मुक्त्यै स्याद्राजयोगिनाम् | शब्दाक्षरपरं...The abandonment of all thought is the liberation of the rāja yogis.The supreme B...
  8. 50sarvāvasthāsu yogena sadasacittamadhyagaḥ | yatheṣṭaṃ brahmaṇi sthitvā gacchellayanṃ na sandehaḥसर्वावस्थासु योगेन सदसच्चित्तमध्यगः | यथेष्टं ब्रह्मणि स्थित...In all states, through yoga, remaining in the center between the real and the un...
  9. 51merupṛṣṭhe samāsīno mudrābhyāsarato bhavet | sa eva rājayogī syādanyathā virato bhavetमेरुपृष्ठे समासीनो मुद्राभ्यासरतो भवेत् | स एव राजयोगी स्याद...Sitting on the back of the Meru, engaged in the practice of mudrās, he is truly ...
  10. 52śāmbhavīmudrayā yuktaḥ khecaryā satataṃ rataḥ | unmanībhāvasaṃyukto brahmānandaraso bhavetशाम्भवीमुद्रया युक्तः खेचर्या सततं रतः | उन्मनीभावसंयुक्तो ब...United with śāmbhavī mudrā, constantly engaged in khecarī, connected with the st...
  11. 53tattvaṃ padaṃ tayoraikyaṃ samādhirabhidhīyate | brahmā ca jīva uddiṣṭaḥ paramātmeti gīyateतत्त्वं पदं तयोरैक्यं समाधिरभिधीयते | ब्रह्मा च जीव उद्दिष्ट...The truth, the word, and the union of both is called samādhi.Brahma and the jīva...
  12. 54visṛjya karmajaṃ sarvaṃ yadā tiṣṭhati niścalaḥ | tadā samādhirityukto jīvanmuktas tadā bhavetविसृज्य कर्मजं सर्वं यदा तिष्ठति निश्चलः | तदा समाधिरित्युक्...When, having abandoned everything born of karma, it remains motionless, then it ...
  13. 55samādhau niścalā buddhistadā yogas tathocyate | samādhau sthiracittatvātsamādhiḥ paramo mataḥसमाधौ निश्चला बुद्धिस्तदा योगस् तथोच्यते | समाधौ स्थिरचित्तत...When the intelligence is still in samādhi, then it is called yoga.Due to the sta...
  14. 56indriyāṇāṃ samastānāṃ viṣayeṣvapi vartatām | atīndriyaṃ paraṃ jñānaṃ samādhau prakṛtiḥ parāइन्द्रियाणां समस्तानां विषयेष्वपि वर्तताम् | अतीन्द्रियं परं...Although all the senses are active in their objects, the supreme knowledge beyon...
  15. 57anekadhā samādhiś ca vicitro'yaṃ prakīrtitaḥ | ekaiva śaktiḥ sarvatra vibhāgenāpi kathyateअनेकधा समाधिश् च विचित्रोऽयं प्रकीर्तितः | एकैव शक्तिः सर्वत...Samādhi is proclaimed in multiple ways, this one is wonderful.One śakti is every...
  16. 58lavaṇaṃ jalayogena yathaikatvaṃ vilīyate | tathātmamanasaraikyaṃ samādhirabhidhīyateलवणं जलयोगेन यथैकत्वं विलीयते | तथात्ममनसोरैक्यं समाधिरभिधीय...Just as salt dissolves in unity with water, so the union of the Self and the min...
  17. 59yadā saṅkalpajālaṃ ca vāyuralpībhavedyadā | ātmani brahmaṇi līnaṃ samādhirabhidhīyateयदा सङ्कल्पजालं च वायुरल्पीभवेद्यदा | आत्मनि ब्रह्मणि लीनं स...When the network of intentions and air become minimal, dissolved into the Self i...
  18. 60samarasatvamāpannaḥ sukhena pavonojjhitaḥ | sa jīvo brahmaṇi sthitvā samādhiṃ prāpnuyādihaसमरसत्वमापन्नः सुखेन पवनोज्झितः | स जीवो ब्रह्मणि स्थित्वा स...Having attained equality of taste, easily liberated from the wind, that jīva, es...
  19. 61maraṇaṃ ca jīvanaṃ ca sukhaṃ duḥkhaṃ ca tadvayam | ekadehe sadā buddhvā samādhau nirato bhavetमरणं च जीवनं च सुखं दुःखं च तद्वयम् | एकदेहे सदा बुद्ध्वा सम...Death and life, pleasure and pain, those pairs — knowing that they are always in...
  20. 62sarveṣvapi ca dharmeṣu jāyate yatsukhaṃ param | tadbrahma tatparaṃ satyaṃ sa eva paramātmabhūḥसर्वेष्वपि च धर्मेषु जायते यत्सुखं परम् | तद्ब्रह्म तत्परं स...The supreme bliss that is born in all dharmas — that is Brahman, that is the sup...
  21. 63yasya sarvātmabhāvena sarvabhūteṣvanākulam | samādhisthasya sadṛśo na kaścidbhuvi vidyateयस्य सर्वात्मभावेन सर्वभूतेष्वनाकुलम् | समाधिस्थस्य सदृशो न ...He who with the feeling that everything is the Self remains undisturbed before a...
Nāda yoga: introduction4.64-68
  1. 64ānāhataṃ śabdam aśeṣa-hetuṃ śabdasya niṣpattim anaupamyeyam | jñātvā munir yāti paraṃ padaṃ tat karṇau pidhāya ca śabdam antaḥआनाहतं शब्दमशेष-हेतुं शब्दस्य निष्पत्तिमनौपम्येयम् | ज्ञात्व...Knowing the anāhata sound, cause of all, incomparable origin of sound, blocking ...
  2. 65amṛtatvaṃ ca yo vidyād brahmānandaparāyaṇaḥ | so'mṛtatvaṃ vrajetprāpya na śocyo na ca śocatiअमृतत्वं च यो विद्याद् ब्रह्मानन्दपरायणः | सोऽमृतत्वं व्रजेत...He who knows immortality, dedicated to the bliss of Brahman, attaining immortali...
  3. 66gurorvākyaṃ paraṃ mantraṃ na śāstraṃ na ca vārtikam | eṣa eva paro dharmo ya enaṃ mocayedguruḥगुरोर्वाक्यं परं मन्त्रं न शास्त्रं न च वार्तिकम् | एष एव पर...The word of the guru is the supreme mantra, not the scriptures or the commentari...
  4. 67nādānveṣaṇatattvajño rājayogaḥ prakīrtitaḥ | dehasyo jyotiṣāṃ jyotirmānaso manasaḥ paraḥनादान्वेषणतत्त्वज्ञो राजयोगः प्रकीर्तितः | देहस्थो ज्योतिषां...Knowing the truth through the search for nāda, he proclaims himself rāja yoga.Th...
  5. 68yadā tu kumbhakaḥ siddhaḥ kṣīṇe prāṇe nirāśrayaḥ | tadā dagdhaṃ rajastsmānmano nirmalatāṃ vrajetयदा तु कुम्भकः सिद्धः क्षीणे प्राणे निराश्रयः | तदा दग्धं रज...When the kumbhaka is perfected, the prāṇa diminished and unsupported, then rajas...
The four stages4.69-76
  1. 69tasmādabhyasanaṃ kāryaṃ yāvatsiddhirna jāyate | māsānte siddhimāpnoti na cirātsiddhiruttamāतस्मादभ्यसनं कार्यं यावत्सिद्धिर्न जायते | मासान्ते सिद्धिमा...Therefore, practice must be done until achievement arises.At the end of the mont...
  2. 70nādasiddhāntamāsthāya yogī yoge pravartate | yatheṣṭaṃ brahmaṇi sthitvā sukhamānandamaśnuteनादसिद्धान्तमास्थाय योगी योगे प्रवर्तते | यथेष्टं ब्रह्मणि स...Relying on the doctrine of nāda, the yogi progresses in yoga.Established in Brah...
  3. 71śrīguruṇā kathitaṃ tattvaṃ haṭhayogapradīpike | adhyātmajñānadīpena prakāśaṃ paramottamamश्रीगुरुणा कथितं तत्त्वं हठयोगप्रदीपिके | अध्यात्मज्ञानदीपेन...The truth has been expounded by the venerable guru in the Haṭha Yoga Pradīpikā, ...
  4. 72svātmārāmeṇa yogīndrakṛpākumbhāmbudhārayā | proktaṃ yogapradīpākhyaṃ paṭhatāmprītaye nṛṇāmस्वात्मारामेण योगीन्द्रकृपाकुम्भाम्बुधारया | प्रोक्तं योगप्र...By Svātmārāma, through the flow of water from the pot of grace of the lord of yo...
  5. 73śrutismṛtipurāṇoktaṃ karma sarvaṃ vivarjayet | layena niścalībhūto yogī yoge samāhitaḥश्रुतिस्मृतिपुराणोक्तं कर्म सर्वं विवर्जयेत् | लयेन निश्चलीभ...Give up all actions prescribed in śruti, smṛti and purāṇas.Having become immobil...
  6. 74na jānāti gatāgataṃ na jānāti dinakṣayam | no jānāti śubhāśubhaṃ tathaiva yogasaṃyutaḥन जानाति गतागतं न जानाति दिनक्षयम् | नो जानाति शुभाशुभं तथैव...He does not know coming and going, he does not know the passage of days, he does...
  7. 75na jānāti ca bāhyārthaṃ na jānātyantarārthakam | na vijānāti cātmānaṃ sa yogī layasamplutaḥन जानाति च बाह्यार्थं न जानात्यन्तरार्थकम् | न विजानाति चात्...It does not know the external objects nor does it know the internal ones;he does...
  8. 76na jāgran na ca supto vā na caivoṇmeṣanimeṣakṛt | mukta eva na sandeho nādalīnamanāḥ pumānन जाग्रन्न च सुप्तो वा न चैवोन्मेषनिमेषकृत् | मुक्त एव न सन्...Neither awake nor asleep, neither opening nor closing his eyes—liberated is sure...
Practice of nāda4.77-103
  1. 77śītoṣṇasukhaduḥkhādeḥ parātmā yaḥ parātmani | tiṣṭhatyālambanātyāgī sa mukto'tra na saṃśayaḥशीतोष्णसुखदुःखादेः परात्मा यः परात्मनि | तिष्ठत्यालम्बनात्या...The supreme Being who remains in the supreme Being, abandoning all support of co...
  2. 78avaśyaṃ bhāvitavyaṃ tatprāṇāyāmaṃ vinā kvacit | tasmājjapādikaṃ sarvaṃ tyājyam paramayogināअवश्यं भावितव्यं तत्प्राणायामं विना क्वचित् | तस्माज्जपादिकं...This must necessarily be cultivated;without prāṇāyāma in any case.Therefore, jap...
  3. 79vāyurbaddho mano baddhaṃ bindurbaddho nirāmayaḥ | manobandhe sthiro bhūtvā tato binduṃ sthiraṃ bhavetवायुर्बद्धो मनो बद्धं बिन्दुर्बद्धो निरामयः | मनोबन्धे स्थिर...With the air controlled, the mind is controlled;with the bindu controlled, he is...
  4. 80mano hi hetuḥ sarveṣāṃ bandhamokṣasya dehinām | bandhāya viṣayāsaktaṃ muktyai nirviṣayaṃ smṛtamमनो हि हेतुः सर्वेषां बन्धमोक्षस्य देहिनाम् | बन्धाय विषयासक...The mind is certainly the cause of both bondage and liberation for embodied bein...
  5. 81yato manastataḥ prāṇo yataḥ prāṇastato manaḥ | tayorvilayataḥ kāryaṃ haṭhanādānusandhināयतो मनस्ततः प्राणो यतः प्राणस्ततो मनः | तयोर्विलयतः कार्यं ह...Where the mind goes, prāṇa goes;where the prāṇa goes, the mind goes.The dissolut...
  6. 82rasāyanaṃ ca divyauṣadhiṃ tathā | manaso nirodhe tu guruvākyaṃ paraṃ smṛtamरसायनं च दिव्यौषधं तथा | मनसो निरोधे तु गुरुवाक्यं परं स्मृत...Rasāyanas and divine medicines too;but for the control of the mind, the word of ...
The final state4.104-114
  1. 114tāvad eva niroddhavyaṃ yāvat sthairyaṃ tataḥ taret | eṣa rāja-yogābhyāso nāḍī-śuddhiṃ karoti hiतावदेव निरोद्धव्यं यावत्सथैर्यं तत्तरेत | एष राज-यिगाभ्यासो ...One should retain (prāṇa/mind) until stability is achieved and transcendence occ...