योगवासिष्ठ
Yoga Vāsiṣṭha
Selección de 300 versículos del Laghu Yoga Vāsiṣṭha
El Yoga Vāsiṣṭha existe en tres versiones: el Bṛhat (~29.000 ślokas), el Laghu (~3.000 ślokas, compendio atribuido a Abhinanda) y esta selección de los versículos filosóficamente más densos del Laghu. Las tres comparten el mismo marco narrativo — el diálogo entre el sabio Vasiṣṭha y el príncipe Rāma sobre la naturaleza de la realidad — pero difieren en extensión y detalle.
Esta selección recoge los pasajes donde la doctrina Advaita se expone con mayor directez: la irrealidad del mundo fenoménico, la naturaleza de la conciencia, los mecanismos de la mente, y los caminos hacia la liberación. Cada versículo incluye devanāgarī, transliteración IAST, traducción y un comentario que lo conecta con la tradición del yoga.
La colección puede ampliarse por prakaraṇa. El Laghu completo contiene material narrativo — historias ilustrativas, diálogos secundarios — que aquí se ha condensado para dejar solo el núcleo filosófico. En el futuro, cada prakaraṇa podría expandirse con el contexto narrativo que enmarca las enseñanzas.
El Yoga Vāsiṣṭha complementa al Aṣṭāvakra Gītā y al Vijñāna Bhairava Tantra como texto no-dualista. Donde el Aṣṭāvakra proclama la identidad del self con Brahman con absoluta directez, y el Vijñāna Bhairava ofrece técnicas para tocar esa identidad, el Vāsiṣṭha la explora a través de la indagación — examinando cómo se construye la ilusión, cómo funciona la mente, y cómo se disuelve la ignorancia.
1 Mumukṣu Prakaraṇa
मुमुक्षु
El deseo de liberación · 50 versículos
- 1.1 mumukṣur eva śaraṇaṃ jñāninaḥ
- 1.2 na hi jñānam ṛte mokṣo bhavet kvacana
- 1.3 saṃsāro nāma svapna iva dṛśyate
- 1.4 cittam eva saṃsāraḥ cittād anyan na vidyate
- 1.5 vivekena hi yuktasya muktiḥ sāmpratam eva hi
- 1.6 yathā nadyaḥ samudreṣu tathā viṣayāḥ sukheṣu ca
- 1.7 ātmānam anuṣaṅgena badhnāti svapnadṛk yathā
- 1.8 brahmāṇḍam api yan nūnam antar bhrānter na vai bahiḥ
- 1.9 kāmaḥ krodhaś ca mohaś ca trayaḥ saṃsārahetavaḥ
- 1.10 jñānāgniḥ sarvapāpmānaṃ dahati nīhāra iva
- 1.11 vāsanābhiḥ prabaddho 'yaṃ saṃsāre nānya hetuḥ
- 1.12 rāgarāgavatiṣṭhābhyāṃ bandho mokṣa iti sthitiḥ
- 1.13 dehābhimāna evo 'yaṃ saṃsāraḥ saṃsṛjannṛn
- 1.14 prārabdham api jñānena kṣīyate nātra saṃśayaḥ
- 1.15 cidākāśaṃ svabhāvena śūnyam ekam ananyadhīḥ
- 1.16 nānantaraṃ kāla eko na ca vidyate nāpi cintayet
- 1.17 ekam eva dvitīyaṃ ca nāsti satyaṃ mahodaya
- 1.18 spandamāne 'pi dehe 'smin vyāpī caitanyaṃ na lipyate
- 1.19 prapañcaḥ svapnavat paśyed vyāvṛttaḥ saṃśayād ṛte
- 1.20 dharmādharmau na samśodhyaṃ yatkiṃcid vastu na vidyate
- 1.21 vāsanākṣayam āgamya yatrāste sa hi jīvanmuktaḥ
- 1.22 manomātram idaṃ sarvaṃ nānātmā jīvalokavat
- 1.23 sarvaṃ brahmāstu śāntaṃ ca kva duḥkhaḥ kva ca saṃśayaḥ
- 1.24 na mṛtyur na ca janma hi satye nāstyeva mṛtyuḥ
- 1.25 bhrāntir eva jagat sarvaṃ satyāṃ yā na bhaven mṛṣā
- 1.26 prāṇāyāmena yogena dhyānena ca vicanvatā
- 1.27 ātmapratyayabodhena muktir nānyena kenacit
- 1.28 yathā gandho nāśaṃsāti vāyur nāntar gacchati
- 1.29 svabhāvamātraṃ cedam api na kiṃcid vimṛśataḥ
- 1.30 mumukṣor eva śāstraṃ hi śāstram anyan na vidyate
- 1.31 anityaṃ sarvam iha vastu na śāśvataṃ kvacit
- 1.32 yadā cittaṃ nivarteta tathā muktir bhaviṣyati
- 1.33 nirañjanam anādhāram anaṅgam anapāśrayam
- 1.34 ādau yatra na mṛtyuḥ syād ante ca na bhaviṣyati
- 1.35 yathā kūpe 'mbu yathā vṛkṣe tathā viśve 'khile jagat
- 1.36 mithyājñānāt pravarteta sṛṣṭir nānyathā kvacit
- 1.37 sākṣī sarvasya loke 'smin na saṃsārī na mucyate
- 1.38 na bandho na ca mokṣo vai saddarśī kim nu bhāṣase
- 1.39 rāmavrīteḥ pravṛttiś ca yathā saṅkalpa eva ca
- 1.40 sarvaṃ bhāti tathāyāti sarvaṃ mṛṣā na bhāsate
- 1.41 eka eva hi saṃsārī mukto vā jīvamānaḥ
- 1.42 nāstyajñānam ṛte bandho nāsti mokṣo ṛte ṛte
- 1.43 yathākāśamayo vṛttir ghaṭākāśe tathā jñānam
- 1.44 ātmajñānaphalaṃ muktir na tatra kālaniścayaḥ
- 1.45 anityāḥ sarvapadārthā viyogāyaiva kalpitāḥ
- 1.46 jñānād ṛte na mokṣo 'sti śraddhād ṛte na jñānam
- 1.47 satsaṅgaḥ ko 'pi nārāṇāṃ yatra mumukṣutā bhavet
- 1.48 kathañcit sāmprataḥ śāntiḥ prāptaṃ vastu na cānyathā
- 1.49 ādau yatra vimukto 'ham ity evaṃ jñātvā tiṣṭhati
- 1.50 mumukṣor eva nānyasya sādhanam upapadyate
2 Sthiti Prakaraṇa
स्थिति
El mundo como apariencia · 50 versículos
- 2.1 yathā svapne dṛśyate bāhyam api svapnaṃ tathā jagat
- 2.2 yathā marīcijale dṛśyate khale jagat tathā bhāti cidātmani
- 2.3 na kvacid asti na nāsti jagat kiṃcit paramārataḥ
- 2.4 brahmaiva kevalaṃ satyaṃ jagat tadvivartate
- 2.5 cidvyomni vilasanty ete grahaṇāgrahaṇātmakaḥ
- 2.6 mṛgatṛṣṇikayāpannaṃ yathā bālye viliyate
- 2.7 na kiṃcid bhrāntimātraṃ hi jagat paśyanti sūrayaḥ
- 2.8 cidekaghana evāyaṃ yatra yatra vilāsavān
- 2.9 yathā na ko 'pi deśeṣu rājā nāma vivarjitaḥ
- 2.10 cidātmatāṃ vinaivāyaṃ viśvaḥ kiṃcid ihāsti kim
- 2.11 yathā rajjvāṃ vilīnāyāṃ sarpabhīr naiva vidyate
- 2.12 tathātma-śuddhamātreṇa viśva-bhīr vinivartate
- 2.13 bhrāntyā saṃsarate jantuḥ sā bhrāntir na vidhīyate
- 2.14 na ko 'pi duḥkham āpnoti santoṣeṇaiva tuṣyati
- 2.15 yathā svapne mṛtaḥ putro jīvann api na duḥkhitaḥ
- 2.16 na vidyate paraṃ kiṃcit sad asan na ca kiṃcana
- 2.17 cit-sattā-mātra-vṛttitvān na kiṃcid api kiṃcana
- 2.18 tasmād ekaṃ parabrahma sarvatrāpi sadā sthitam
- 2.19 jāgrat-svapna-samaṃ viśvaṃ na viśvaṃ nāpi cānyathā
- 2.20 cit-saṅkalpa-mayaṃ sarvaṃ jñātvā nirvṛtam āpnuhi
- 2.21 yathā darpaṇa-gataṃ sarvaṃ na darpaṇaṃ spṛśaty api
- 2.22 tathā citi vilīnāni bhūtāni na spṛśanti tām
- 2.23 na kiṃcid asti cittebhyo 'nyac cittebhya eva saṃbhavāt
- 2.24 cit-saṅkalpamayaṃ viśvaṃ paśyann api na paśyati
- 2.25 yathā gandharva-nagaraṃ dṛśyate na ca vidyate
- 2.26 tathā prapañco dṛśyate na ko 'pi paramārataḥ
- 2.27 ekam eva paraṃ tattvaṃ dvaitam āropitaṃ tataḥ
- 2.28 tasmād evam abhyāsena nirmalaṃ svarūpam āpnuhi
- 2.29 na deśo na diśo nāsti nāpy ākāśaṃ na cāmbaram
- 2.30 yad yad dṛśyate kiṃcit tat tat citsattāmātram
- 2.31 cid-ghanā śuddha-sattāyā na vyatiriktam asti kim
- 2.32 na ko 'pi doṣo jātasya saṃsāreṇa vicāritam
- 2.33 saṃsāraḥ satyam ābhāti bhrāntyā satyavad ādarāt
- 2.34 tattvajñānād vinirmuktaḥ saṃsāro naiva vidyate
- 2.35 yathā hasti-gatā rajjur hasti-bhāvaṃ na vindati
- 2.36 tathā dehe sthita ātmā deha-bhāvaṃ na vindati
- 2.37 na jāto na mṛto vāpi na śuklaṃ na ca pāṇḍaram
- 2.38 cid-ekaghana-tattvāya namas te jagad-ātmane
- 2.39 yasya jñānād idaṃ viśvaṃ jātaṃ jātam ivācaret
- 2.40 sa eva jāyate nāsti na kiṃcid api jāyate
- 2.41 cid-ātmani sthite viśve viśva-bhāvaḥ kuto bhavet
- 2.42 yathā svapne mṛto vāpi jīvann api na duṣyati
- 2.43 tathā jāgrati viśvātmā na kiṃcin na ca kiṃcana
- 2.44 cid-vilāsa-mayaṃ sarvaṃ paśyann api na paśyati
- 2.45 yathā nidrāṃ gato bālo svapnaṃ paśyati cācaret
- 2.46 tathā jāgrati viśvātmā sarvam ācarate sphuṭam
- 2.47 na jātaṃ na mṛtaṃ kiṃcit paramārta-vicāriṇām
- 2.48 cid-ghanā śuddha-sattāyāḥ parisphurati viśvataḥ
- 2.49 yadā jāgrati viśvātmā tadā sarvaṃ prakāśate
- 2.50 cid-ekaghana-tattvāya namas te jagad-ātmane
3 Upaśama Prakaraṇa
उपशम
La quietud · 50 versículos
- 3.1 yadā manas taṃ nirmalaṃ nirvāṇam upaiti tadā
- 3.2 niḥśeṣa-kalmaṣa-praśamanaṃ manaso 'stu śāntiḥ
- 3.3 vāsanā-kṣaya eva upaśamasya sādhanaṃ syāt
- 3.4 cittaṃ hi jalāvartavad ātmānaṃ paśyati
- 3.5 mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandha-mokṣayoḥ
- 3.6 duḥkham ekena manasā sukham anyena gṛhyate
- 3.7 manonāśe kṛte śāntir bhavaty eva na saṃśayaḥ
- 3.8 yathā mṛd ghaṭa-bhāvena na vihanyate tathā manaḥ
- 3.9 saṃsāraṃ param āścaryaṃ jīvann eva vimucyate
- 3.10 ātma-jñānam ṛte nānyad upāyaḥ śānti-siddhaye
- 3.11 dhyānam idaṃ paraṃ vakṣye yathā siddhir anantikā
- 3.12 śūnyatā śūnyatāyā vai na kiñcit pratibhāsate
- 3.13 taraṅgāṇām yathā jñānaṃ salile na prakāśate
- 3.14 nistaraṅgaṃ yadā cittaṃ nistaraṅgam ivāmbhasaḥ
- 3.15 kālo 'yaṃ na paraḥ kaścit kālaḥ svapna ivāgataḥ
- 3.16 vāsanānāṃ kṣayāṃ yānti mano nirmalam ṛjutām
- 3.17 na jāgrati na suṣvapti na mūḍho na ca dīmataḥ
- 3.18 yadā na rocate kiñcin na dveṣṭi na ca lipyate
- 3.19 sarvathā mukta-saṅkalpaṃ cittaṃ yasya sa śāmyati
- 3.20 ātma-jñānaṃ vinā muktiṃ na kaścin mṛgayeta tamaḥ
- 3.21 cittasya sattva-mātreṇa sarvam etad vyavasthitam
- 3.22 yathā svapne mṛgākarṇaṃ na kiñcit tattvato 'sti tat
- 3.23 idaṃ sarvaṃ citta-kalpaṃ cittaṃ cāpy agrahāṇagam
- 3.24 yadā draṣṭā dṛśyasya draṣṭṛtvaṃ pravilīyate
- 3.25 tadā śāntaṃ mahācittaṃ śivaṃ prāpnoty asaṃśayam
- 3.26 nirnimittam idaṃ brahma niṣkalaṃ niṣprapañca-kam
- 3.27 yathā nabhasi taḍid vidyud ātmānaṃ dṛśyate kvacit
- 3.28 tathā cittasya śuddhatvād ātmānaṃ paśyati svayam
- 3.29 na karmaṇā na prajñayā na tapasāpy ṛte śamaḥ
- 3.30 śamo 'yaṃ paramo dharmo yato nānyat paramaṃ sukham
- 3.31 manas tvam asi sarvasya jagato 'tra sthiti-kṣayoḥ
- 3.32 tvaṃ ca jāgrasi svapnāya svapnas tvam asi jāgrate
- 3.33 na kiñcid asti duḥkhaṃ vā sukhaṃ vā pṛthag ātmanaḥ
- 3.34 yathā hy ambhasi nistaraṅge vīcayaḥ śāntim āpnuyuḥ
- 3.35 mana eva hi saṅkalpa-kartṛtvaṃ pratipadyate
- 3.36 saṅkalpa-mātram evedaṃ jagat samprati tiṣṭhati
- 3.37 saṅkalpa-kṣaye sati jagat-kṣayaḥ syāt kathaṃ vinā
- 3.38 tasmāt saṅkalpa-śamanaṃ śreṣṭham upāyam ucyate
- 3.39 dhyānād dhyeya-viśleṣaḥ śāntir eva na saṃśayaḥ
- 3.40 nirālambam idaṃ cittaṃ nirālambena śāmyati
- 3.41 ātmaiva paramātmānaṃ paśyan bodhayati svayam
- 3.42 yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ
- 3.43 na deśaṃ na kalaṃ nāpi dehādikam apekṣate
- 3.44 samādhir na paricchinnaḥ kaścin nāma parigrahaḥ
- 3.45 sthitaṃ sarvatra tattvajñaḥ sarvathā mukta-bandhanaḥ
- 3.46 nirvikāraṃ nirākāraṃ nirdvandvaṃ paramaṃ padam
- 3.47 yasmin sthite na duḥkhena na sukhena ca lipyate
- 3.48 na jñānena na medhāyā na śīlena tapasāpy ṛte
- 3.49 śamāt paramam āpnoti padaṃ nānyena hetunā
- 3.50 iti te kathitaṃ vatsa śama-prakaraṇaṃ param
4 Kaṣṭa Prakaraṇa
कष्ट
Los obstáculos · 50 versículos
- 4.1 rāma uvāca — bhagavan kaṣṭa-saṃghāta-vibhinnā vibudhā api kecid ātmānaṃ manyamānā vimūḍhā bhramanti
- 4.2 vasiṣṭha uvāca — kaṣṭāni cetāṃsi bhidanti prajñāṃ calayanti ca, vighnāḥ sukha-mahārṇavam āśu parikhinna-cetasaḥ
- 4.3 kaṣṭāni vividhāni santi sukha-duḥkha-mayāni ca, teṣāṃ pratipakṣa-balam abhyāsād eva labhyate
- 4.4 viparyayo mohaḥ saṃśayaś ca mānasaṃ kaṣṭam, laulyaṃ vighna-śatāni ca etāny eva vimuktasya bhavanti bādhakāni
- 4.5 yathā girir vāyum api na śaknoti sthāpayitum, evaṃ kaṣṭaṃ manaḥ prājñaṃ na sthāpayitum īśvaro 'pi
- 4.6 kaṣṭa-kāla utpadyamānaṃ cetasi pīḍayet, tadā prajñā naiva dṛśyate tamaḥ sūryodaye yathā
- 4.7 mānasīṃ pīḍām utsṛjya dehikīṃ manyate sukham, viparyayaḥ param kaṣṭaṃ mūlam āyāsasambhavaḥ
- 4.8 saṃśayo vyadhayo 'py anye manaso daurbalya-kāraṇam, etat sarvaṃ parityajya śamam āyāti cetasām
- 4.9 abhyāsena tu vairāgyeṇa saṃśayaṃ chinatti dhiḥ, bhogānāṃ ca parityāgāt kaṣṭa-saṅghāto na jāyate
- 4.10 kaṣṭaṃ yadā na manyeta tadā tasya na vidyate, viparyaya-vimokṣeṇa svasthiko bhavate pumān
- 4.11 vyādhayo mṛtyavaḥ śatravaḥ svajanā api vā, kaṣṭaṃ kurvanti cetobhir na tu vastu-svabhāvataḥ
- 4.12 cetasaiva hi duḥkhāni bhogāṃś ca sukhino viduḥ, tasmāt cetasa ātmānaṃ kuryān niścalaṃ muniḥ
- 4.13 vighnānāṃ paramaṃ kaṣṭaṃ moha eva manīṣibhiḥ, vimṛśyate sa ca vijñānād eva nivartate
- 4.14 yadā vetti vimūḍho 'pi vastuno 'nyathātmatāṃ tada, mohāj jāyate kaṣṭaṃ viparyaya-vaśāt punaḥ
- 4.15 mohaḥ svapna iva jñeyo na saṃsāraḥ paratra ca, yadā jānāti taṃ mohaṃ kaṣṭaṃ tasyāsti no dhruvam
- 4.16 kaṣṭa-kāle tu yo dhiro mohaṃ bhittvā sthito bhavet, sa eva paramārtha-jñaḥ sa eva paramaṃ padam
- 4.17 utsāha-bhraṃśa āyāsaḥ klāntiś cāpi mano-dhṛtiḥ, etat kaṣṭa-catuṣṭayaṃ yogināṃ bādhakāyakam
- 4.18 utsāhas tu paritrātaḥ satataṃ sat-kriyābhir, vighnāny api vinirjitya paramāṃ śāntim ṛcchati
- 4.19 yathā vātāhatā naur bhraṃśayaty eva tārkikam, evaṃ kaṣṭaṃ mahā-yoginam api saṃmoha-dāyakam
- 4.20 utsāha-śūnyo yas tv ātmā sa kaṣṭa-jāla-magnakaḥ, śīghram eva vimocyeta satsaṅgāt sat-vicāraṇāt
- 4.21 vicāro 'yam amṛtaṃ proktaṃ moha-mṛtyoḥ parāyaṇam, vicāreṇa vinā mohaḥ kaṣṭānām ālayo bhavet
- 4.22 kaṣṭaṃ cetasi saṃjātaṃ satya-buddhyā vimṛśya cet, tadā tan na bhaved eva mohaḥ sūrye yathā tamaḥ
- 4.23 moha-mātraṃ jagat sarvaṃ moha-mātraṃ śarīrakam, moha-mātram idaṃ kaṣṭaṃ vijñānena vinaśyati
- 4.24 viparyayo hi mithyājño nāma-rūpaṃ prapañcate, tasmāt sa viparyayaḥ kaṣṭaṃ sa eva ca bhavāya ca
- 4.25 viparyaya-parīhāre sati vetti paraṃ padam, na kaṣṭaṃ na sukhaṃ kiṃ cid brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ
- 4.26 kaṣṭa-saṅghāta-jananaṃ mana eva na cānyathā, manaḥ śāntaṃ yadā bhavet kaṣṭa-saṅghāto na vidyate
- 4.27 manaḥ-kaṣṭaṃ deha-kaṣṭaṃ dveṣṭi yo dveṣa-vardhanaḥ, sa eva paramaṃ kaṣṭaṃ prāpnoty āyāsa-sambhavam
- 4.28 yathā svapne na duḥkhāni bhayāni vā kadā cana, tathā jāgrad avasthāyāṃ kaṣṭaṃ mohāt prasūyate
- 4.29 moha eva hi saṃsāro moha eva hi bandhanaṃ, mohāj jāyate kaṣṭaṃ mohāt sarvaṃ viparyayam
- 4.30 moha-kāṣṭhāni dāhāni bhavanti jñāna-vahninā, yāvanti kāraṇa-grāmaṃ mohāt tat sarva-nāśanam
- 4.31 abhyāsād vairāgyāc caiva jñānaṃ jāyate pṛthak, taj jñānaṃ kaṣṭa-saṃghātaṃ dahaty āśu na saṃśayaḥ
- 4.32 yathā prabodhe tamaḥ sadyo na dṛśyeta kadā cana, tathā jñāne kaṣṭa-grāmaṃ na dṛśyeta kadā cana
- 4.33 kaṣṭa-kāle yadā cittaṃ na kampate na ca vyathate, tadā tad brahma-cittaṃ syān mukto bandhāt sa modate
- 4.34 dveṣābhiniveśau dve kaṣṭa-mūle vasanātmakau, tau parityajya mukto 'smin bhave bhave na mucyate
- 4.35 kaṣṭaṃ jīvana-maraṇaṃ saṃsāra-cakra-vartināṃ, tat parityajya vimuktātmā brahma-bhūto na saṃśayaḥ
- 4.36 yathā jalaṃ jale tiṣṭhaty ekatāṃ yāti taj-jalaiḥ, evaṃ kaṣṭaṃ kaṣṭa-buddhyā yāty ekatāṃ na ca śāmyati
- 4.37 kaṣṭa-buddhiṃ parityajya śānti-buddhiṃ samāśrayet, tataḥ kaṣṭaṃ na bādheta śānti-mātraṃ bhaved dhruvam
- 4.38 śāntiḥ svabhāvo 'tmanaḥ kaṣṭaṃ paratra kiṃ cana, ātmano 'nyaṃ na vidyeta tasmāt śāntim upāśrayet
- 4.39 kaṣṭaṃ cetasi saṃjātaṃ svayaṃ kuryān na cānyathā, cetasaiva hi duḥkhāni bhogān ca sukhino viduḥ
- 4.40 yadā jānāti caitanyaṃ na kaṣṭaṃ na sukhaṃ tataḥ, cid-ātmatāṃ vinaivānyaṃ kaṣṭa-hetuṃ na paśyati
- 4.41 citta-vṛttau yadā kaṣṭaṃ vṛttimātraṃ tad ucyate, vṛtti-śūnye citta-pade kaṣṭaṃ nāma na vidyate
- 4.42 yathā sphaṭikam adhyasthaṃ viṣamādyair na lipyate, evaṃ cittam anādhyastaṃ kaṣṭair nādyair na lipyate
- 4.43 adhyāsa-mūlakaṃ sarvaṃ kaṣṭaṃ jāyate pumān, adhyāsa-tyāgamātreṇa mukto bhavati niścitaḥ
- 4.44 yathā bālo na jānāti svapnaṃ svapnam iti prabho, evaṃ vimūḍho loko 'yaṃ na jānāti viparyayam
- 4.45 jāgrat svapna-samaṃ paśyan vimūḍho 'pi vimucyate, punaḥ svapna-jagat sṛṣṭvā mohādd haṃti svam ātmanam
- 4.46 moha-mātreṇa jantūnāṃ saṃsāraḥ parivartate, tasmād vibhajya vijñānān mohaṃ tyaktvā sukhī bhavet
- 4.47 kaṣṭaṃ cetasi yat kiṃ cit tat cittamātraṃ na cānyathā, cittasyānyatvam āśritya kaṣṭaṃ brūyān na cānyathā
- 4.48 cittam eva hi saṃsāraṃ cittam eva hi bandhanam, cittam eva vimokṣaṃ ca cittād anyan na vidyate
- 4.49 citta-śuddhir vimokṣaḥ syān mala-śuddhir yathā gatau, citta-malaṃ ca kaṣṭaṃ syāt tad-śuddhyā vimalo bhavet
- 4.50 iti te kathitaṃ kaṣṭaṃ kaṣṭa-hetuṃ ca bhūriśaḥ, kaṣṭa-nāśaṃ ca viprendra kriyatāṃ yat tad ātmakam
5 Bhramara Prakaraṇa
भ्रमर
La experiencia del Brahman · 50 versículos
- 5.1 yathā bhrāntir dvicandratvaṃ tathā brahmāsti bhāratā | paśyann api na paśyāmi mohito māyayā hṛdi ||
- 5.2 māyā mātrā jagat sarvaṃ vastuto na hi kiṃcana | svapnadarśanavad bhāti śūnyābhyāṃ paramārthataḥ ||
- 5.3 yadā na paśyate kiṃcin nidrāyāṃ suptacetasaḥ | tathā samādhiṃ samprekṣya kiṃcin nāsti tadā punaḥ ||
- 5.4 cidātmanā śarīre 'smin vartamānena sarvadā | dṛśyaṃ bhramāya bhātīha na kiṃcin nāsti tatparam ||
- 5.5 ātmasaṃstho na saṃlipto naiva mucyati karhicit | naśyaty api na naśyāmi cidātmā pariniṣṭhitaḥ ||
- 5.6 jāgradādi trayīṃ paśyan svapnāvasthāṃ vicārayan | jāgratsvapnasamānaṃ ca paśya turyam anuttamam ||
- 5.7 dṛśyādṛśyavibhāgena dvaitādvaitavibhāgataḥ | cidātmānaṃ viniścitya viśvaṃ paśyāmy ahaṃ sthitam ||
- 5.8 yathāsphālena saṃsparśo yathā vāriṇi vāriṇaḥ | tathā brahmaṇi viśvasya sāmarthyam asti na kva cit ||
- 5.9 cidrūpeṇa vinā viśvaṃ na kiṃcid api vartate | tasmād viśvam idaṃ sarvaṃ cidvibhūtiḥ prakāśate ||
- 5.10 yadā na paśyate kiṃcit sākṣātkurvīta kiṃ punaḥ | sākṣātkāro hy ayaṃ prokto jīvanmuktasya lakṣaṇam ||
- 5.11 ātmajñānānubandhena yadā dṛśyaṃ na vidyate | tadā jīvanmuktiḥ proktā na cānyaiva kadā cana ||
- 5.12 yathā prabodhe dvicandratvaṃ na tiṣṭhati tathedṛśam | cidbodhe viśvam etad dhi na tiṣṭhati sarvathā ||
- 5.13 yadā cidātmānaṃ paśyann anyan nāsti tadā punaḥ | tatra kiṃ muktim ākāṅkṣed bandhaṃ vā kiṃ vicārayet ||
- 5.14 brahmātmanā sthito yas tu na jānāti na kiṃcana | na śṛṇoti na paśyāti sa muktaḥ paramārthataḥ ||
- 5.15 cidrūpāṇāṃ śarīrāṇāṃ saṅghāto 'yaṃ jagatsthitam | ya eṣa saṅghātas tasya cidātmā paramārthataḥ ||
- 5.16 yathā ghaṭākāśo 'ntaḥsthito mahākāśasamo 'pi san | tathā jīvātmā brahmaṇi sthitaḥ paramakāraṇe ||
- 5.17 cidānandarasaṃ brahma paśyan paśyan punaḥ punaḥ | na tṛpyati manuṣyāṇāṃ nityānandarasotsavaḥ ||
- 5.18 yathāmbhasi sthitaṃ bījaṃ vikāraṃ labhate yadi | vikāro naiva tatrāsti tathā brahmāṇi viśvataḥ ||
- 5.19 na śūnyaṃ na ca niḥśūnyaṃ na dṛśyaṃ na ca dṛg bhavet | na bhūtaṃ na bhaviṣyaṃ ca cidātmā paramārthataḥ ||
- 5.20 yathā nidrāṃ samāśritya sukhaṃ duḥkhaṃ na budhyate | tathā brahmātmanā sthātuṃ sukhaṃ nānyat kadā cana ||
- 5.21 jāgradādiṣu avasthāsu yathā dṛśyam upārjitaṃ | tathā na kiṃcid astīti brahma paśyāmi nirmalam ||
- 5.22 yathā marīcikāyāṃ vā yathā svapne yathā grahau | tathā viśvam idaṃ sarvam ātmasaṃstham avasthitam ||
- 5.23 na jātu vidyate kiṃcit paricchinnaṃ cidātmanaḥ | ayaṃ bhramaḥ parijñāto mithyā viśvamayo bhavet ||
- 5.24 yathā sphāṭikamaṇīndrau dṛśyete na ca kiṃcana | tathā cidātmānaṃ dṛṣṭvā na kiṃcid dṛśyate punaḥ ||
- 5.25 brahmātmanā sthito yas tu viśvam ātmānam ātmanā | paśyann api na paśyāti saṃsāro 'sya na vidyate ||
- 5.26 na śāstrair na guruṇāpi na deśair na ca kālataḥ | labhyate brahma saṃsiddhaṃ svātmajñānena kevalam ||
- 5.27 svapne yathā sukhī duḥkhī tathā jāgrati cāṅgane | naivātaḥ parame tattve sukhaṃ duḥkham ahetukam ||
- 5.28 yathā rājahaṃsas tīrthaṃ na tyajed bhaṅguraṃ yathā | tathā jīvanmuktātmānaṃ na tyajanti guṇāḥ kvacit ||
- 5.29 dṛśyate na hi kiṃcin na dṛśyate yadi kiṃcana | jñānād eva tathā dṛṣṭvā kiṃ brūmo naiva kiṃcana ||
- 5.30 na kiṃcit paramaṃ tattvaṃ na ca kiṃcid anuttamam | yadā jñāyate jñānād vibhāgaṃ tadā na hi ||
- 5.31 yathā nabhasi bhūtāni na śliṣyanti na mucyate | tathā brahmāṇi saṃsāro na śliṣyati na mucyate ||
- 5.32 cidvapuḥ parameśāni jīvanmuktaḥ svabhāvataḥ | caraty ātmānam ātmasthaṃ paśyann api na paśyati ||
- 5.33 yathā marīcikāpānīyaṃ pipāsun naiva tuṣyati | tathā viśvāmayānandaṃ bhuñjāno naiva tuṣyati ||
- 5.34 na duḥkhena na sukhena ca na manaḥkṣobhaṇena vā | bhrāntimūlo na vedānto jīvanmuktasya vartate ||
- 5.35 yadā samādhiḥ sampanno na kiṃcin manasi sthitam | tadānandaḥ paro yāti cidānandarasaḥ svayam ||
- 5.36 cidātmānaṃ na jānāti ya ātmajñānavañcakaḥ | sa bhramaty ātmabandhena paśyann api na paśyati ||
- 5.37 brahmātmanā sthito yas tu sarvathāpy ātmadarśanam | kurvan mucyate saṃsārāt paśyann api na paśyati ||
- 5.38 yathā sphāṭike viśvasya pratibimbitam ādarśe | tathā cidātmāni viśvasya pratibimbitam ādarśe ||
- 5.39 na kiṃcid asti saṃsāre paricchinnaṃ cidātmanaḥ | yat kiṃcid asti tat sarvaṃ cidātmānaṃ viniścitam ||
- 5.40 yathā prabodhe marīcikāyāṃ vāriṇo na vidyate | tathā jñānātmanā dṛṣṭvā viśvaṃ na vidyate punaḥ ||
- 5.41 yathā bījaṃ samāśritya vṛkṣo jātaḥ sukhaṃ phalam | tathā brahmaṇi saṃsāro jātaḥ sukhaṃ phalam ||
- 5.42 nirupākhyasya vastuno na kiṃcid vidyate guṇaḥ | cidātmāno nirupākhyo na tasya guṇa-vistaraḥ ||
- 5.43 cidrūpeṇa vinā viśvaṃ na vidyate na saṃśayaḥ | tasmāt sarvam idaṃ viśvaṃ cidrūpaṃ pariniṣṭhitam ||
- 5.44 yathā prabodhe dvicandrākāro na tiṣṭhati tathā | cidbodhe viśvam etad dhi na tiṣṭhati sarvathā ||
- 5.45 cidātmānaṃ vinā kiṃcid vastuto naiva vidyate | tasmāt sarvam idaṃ viśvaṃ cidātmānaṃ na saṃśayaḥ ||
- 5.46 yathā ghaṭe ghaṭākāśo na mahākāśato 'nyathā | tathā jīvātmā paramātmā na tato 'nyatra vartate ||
- 5.47 na kiṃcid vastuto 'stīti paśyan paśyan punaḥ punaḥ | paśyan api na paśyāmi kiṃcid dṛśyātmanaḥ kvacit ||
- 5.48 brahmātmanā sthito yas tu na jānāti na kiṃcana | saṃsāraṃ vā vimokṣaṃ vā tṛṣṇāṃ vā naiva saṃśrayet ||
- 5.49 cidānandarasaṃ brahma paśyan paśyan punaḥ punaḥ | na tṛpyati manuṣyāṇām ānandarasa āpagaḥ ||
- 5.50 yathāmbhasi sthitaṃ bījaṃ vikāraṃ labhate na hi | tathā brahmāṇi saṃsāro na vikāraṃ labhate kvacit ||
6 Nirvāṇa Prakaraṇa
निर्वाण
La liberación · 50 versículos
- 6.1 na śūnye santi bhogāḥ syuḥ na śūnye bhikṣur asti vā | viśvam eva nirākāraṃ vāsanākhyam iti sthitam ||
- 6.2 jīvanmuktiḥ prakāśo'yaṃ ya iha paricaryate | vāsanākṣaya evaiko mokṣa ity abhidhīyate ||
- 6.3 mukto na jāyate kaścin mukto na mriyate kva cit | na cocchvasiti nāpnoti mucyate na ca kaścana ||
- 6.4 ātmaiva kevalaṃ sarvam iti niścayam āsthitaḥ | prāṇāpānau samau kṛtvā sthitaḥ paramaśāntidṛk ||
- 6.5 jāgratsvapnasuṣupteṣu yad bhavaty avikāri yat | tat paramātmatattvaṃ hi jīvanmuktasya lakṣaṇam ||
- 6.6 yathā kūpe jale magno na jalaṃ vindate kva cit | tathā jīvanmuktasyaiva na viśvaṃ vindate kva cit ||
- 6.7 mohāpahatacittasya śamabhūmir nirantaram | yatra yatra gato vāpi tatra tatraiva līnaḥ ||
- 6.8 yo vetti bimbam ātmanaḥ sa eva mukto na saṃśayaḥ | na vedyavedyasaṃbandho mukte dehe'pi vartate ||
- 6.9 ātmānandarasāsvādaḥ sacetano'pi naṣṭavān | na kiñcin na paraṃ kiñcin na śūnyaṃ na ca śūnavat ||
- 6.10 brahmaiva bhāti sarvatra na bhinnaṃ kiñcid asti hi | bhedabuddhiḥ paricchinnaṃ mohamātram ihocyate ||
- 6.11 dehābhinnaṃ na paśyāmi kiñcin nānyat kathañcana | ātmaivedaṃ jagat sarvam ity evaṃ yo niścitaḥ ||
- 6.12 mukto na jātu kleśāṃś calayaty ātmaśuddhaye | niṣkriyātmā nirādhāro nirvikāraḥ paraḥ śivaḥ ||
- 6.13 na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.14 ātmani sthāpya cittāni viśvam ātmani saṃsthite | bhavec cittavibodhe'pi naivānyaḥ kaścid iṣyate ||
- 6.15 yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.16 viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.17 dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.18 ātmānam ātmanā paśyan ātmani viśvam ātmanā | mukto bhavati niṣkāmo na ca kiñcid vidhīyate ||
- 6.19 brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.20 yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.21 dehe'pi sthitam ātmaiva na dehaḥ paramātmani | sthitaṃ viśvam ahaṃ caiva sarvam ātmaiva kevalam ||
- 6.22 ātmano na paraṃ kiñcin na cānyad asti kañcana | ātmani sarvalīne'pi na kiñcid asti vā na vā ||
- 6.23 ātmani viśvalīne'pi na viśvaṃ na ca līnatā | asty ekaṃ paramātmatattvaṃ yad bhavaty avikāri yat ||
- 6.24 na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.25 mukto na jātu kleśāṃś calayaty ātmaśuddhaye | niṣkriyātmā nirādhāro nirvikāraḥ paraḥ śivaḥ ||
- 6.26 ātmani sthāpya cittāni viśvam ātmani saṃsthite | bhavec cittavibodhe'pi naivānyaḥ kaścid iṣyate ||
- 6.27 dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.28 na kiñcid vastu sambhūtaṃ na kiñcid vidyate kvacit | ātmaiva kevalaṃ sarvam iti niścayam āsthitaḥ ||
- 6.29 na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.30 viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.31 brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.32 na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.33 ātmani sthāpya cittāni viśvam ātmani saṃsthite | bhavec cittavibodhe'pi naivānyaḥ kaścid iṣyate ||
- 6.34 dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.35 ātmano na paraṃ kiñcin na cānyad asti kañcana | ātmani sarvalīne'pi na kiñcid asti vā na vā ||
- 6.36 na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.37 na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.38 viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.39 brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.40 dehe'pi sthitam ātmaiva na dehaḥ paramātmani | sthitaṃ viśvam ahaṃ caiva sarvam ātmaiva kevalam ||
- 6.41 yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.42 viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.43 dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.44 ātmano na paraṃ kiñcin na cānyad asti kañcana | ātmani sarvalīne'pi na kiñcid asti vā na vā ||
- 6.45 na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.46 na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.47 brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.48 yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.49 dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.50 viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||