योगवासिष्ठ
Yoga Vāsiṣṭha
Selección de 300 versículos del Laghu Yoga Vāsiṣṭha
El Yoga Vāsiṣṭha existe en tres versiones: el Bṛhat (~29.000 ślokas), el Laghu (~3.000 ślokas, compendio atribuido a Abhinanda) y esta selección de los versículos filosóficamente más densos del Laghu. Las tres comparten el mismo marco narrativo — el diálogo entre el sabio Vasiṣṭha y el príncipe Rāma sobre la naturaleza de la realidad — pero difieren en extensión y detalle.
Esta selección recoge los pasajes donde la doctrina Advaita se expone con mayor directez: la irrealidad del mundo fenoménico, la naturaleza de la conciencia, los mecanismos de la mente, y los caminos hacia la liberación. Cada versículo incluye devanāgarī, transliteración IAST, traducción y un comentario que lo conecta con la tradición del yoga.
La colección puede ampliarse por prakaraṇa. El Laghu completo contiene material narrativo — historias ilustrativas, diálogos secundarios — que aquí se ha condensado para dejar solo el núcleo filosófico. En el futuro, cada prakaraṇa podría expandirse con el contexto narrativo que enmarca las enseñanzas.
El Yoga Vāsiṣṭha complementa al Aṣṭāvakra Gītā y al Vijñāna Bhairava Tantra como texto no-dualista. Donde el Aṣṭāvakra proclama la identidad del self con Brahman con absoluta directez, y el Vijñāna Bhairava ofrece técnicas para tocar esa identidad, el Vāsiṣṭha la explora a través de la indagación — examinando cómo se construye la ilusión, cómo funciona la mente, y cómo se disuelve la ignorancia.
1Mumukṣu Prakaraṇa
मुमुक्षु
El deseo de liberación · 50 versículos
- 1.1mumukṣur eva śaraṇaṃ jñāninaḥ
- 1.2na hi jñānam ṛte mokṣo bhavet kvacana
- 1.3saṃsāro nāma svapna iva dṛśyate
- 1.4cittam eva saṃsāraḥ cittād anyan na vidyate
- 1.5vivekena hi yuktasya muktiḥ sāmpratam eva hi
- 1.6yathā nadyaḥ samudreṣu tathā viṣayāḥ sukheṣu ca
- 1.7ātmānam anuṣaṅgena badhnāti svapnadṛk yathā
- 1.8brahmāṇḍam api yan nūnam antar bhrānter na vai bahiḥ
- 1.9kāmaḥ krodhaś ca mohaś ca trayaḥ saṃsārahetavaḥ
- 1.10jñānāgniḥ sarvapāpmānaṃ dahati nīhāra iva
- 1.11vāsanābhiḥ prabaddho 'yaṃ saṃsāre nānya hetuḥ
- 1.12rāgarāgavatiṣṭhābhyāṃ bandho mokṣa iti sthitiḥ
- 1.13dehābhimāna evo 'yaṃ saṃsāraḥ saṃsṛjannṛn
- 1.14prārabdham api jñānena kṣīyate nātra saṃśayaḥ
- 1.15cidākāśaṃ svabhāvena śūnyam ekam ananyadhīḥ
- 1.16nānantaraṃ kāla eko na ca vidyate nāpi cintayet
- 1.17ekam eva dvitīyaṃ ca nāsti satyaṃ mahodaya
- 1.18spandamāne 'pi dehe 'smin vyāpī caitanyaṃ na lipyate
- 1.19prapañcaḥ svapnavat paśyed vyāvṛttaḥ saṃśayād ṛte
- 1.20dharmādharmau na samśodhyaṃ yatkiṃcid vastu na vidyate
- 1.21vāsanākṣayam āgamya yatrāste sa hi jīvanmuktaḥ
- 1.22manomātram idaṃ sarvaṃ nānātmā jīvalokavat
- 1.23sarvaṃ brahmāstu śāntaṃ ca kva duḥkhaḥ kva ca saṃśayaḥ
- 1.24na mṛtyur na ca janma hi satye nāstyeva mṛtyuḥ
- 1.25bhrāntir eva jagat sarvaṃ satyāṃ yā na bhaven mṛṣā
- 1.26prāṇāyāmena yogena dhyānena ca vicanvatā
- 1.27ātmapratyayabodhena muktir nānyena kenacit
- 1.28yathā gandho nāśaṃsāti vāyur nāntar gacchati
- 1.29svabhāvamātraṃ cedam api na kiṃcid vimṛśataḥ
- 1.30mumukṣor eva śāstraṃ hi śāstram anyan na vidyate
- 1.31anityaṃ sarvam iha vastu na śāśvataṃ kvacit
- 1.32yadā cittaṃ nivarteta tathā muktir bhaviṣyati
- 1.33nirañjanam anādhāram anaṅgam anapāśrayam
- 1.34ādau yatra na mṛtyuḥ syād ante ca na bhaviṣyati
- 1.35yathā kūpe 'mbu yathā vṛkṣe tathā viśve 'khile jagat
- 1.36mithyājñānāt pravarteta sṛṣṭir nānyathā kvacit
- 1.37sākṣī sarvasya loke 'smin na saṃsārī na mucyate
- 1.38na bandho na ca mokṣo vai saddarśī kim nu bhāṣase
- 1.39rāmavrīteḥ pravṛttiś ca yathā saṅkalpa eva ca
- 1.40sarvaṃ bhāti tathāyāti sarvaṃ mṛṣā na bhāsate
- 1.41eka eva hi saṃsārī mukto vā jīvamānaḥ
- 1.42nāstyajñānam ṛte bandho nāsti mokṣo ṛte ṛte
- 1.43yathākāśamayo vṛttir ghaṭākāśe tathā jñānam
- 1.44ātmajñānaphalaṃ muktir na tatra kālaniścayaḥ
- 1.45anityāḥ sarvapadārthā viyogāyaiva kalpitāḥ
- 1.46jñānād ṛte na mokṣo 'sti śraddhād ṛte na jñānam
- 1.47satsaṅgaḥ ko 'pi nārāṇāṃ yatra mumukṣutā bhavet
- 1.48kathañcit sāmprataḥ śāntiḥ prāptaṃ vastu na cānyathā
- 1.49ādau yatra vimukto 'ham ity evaṃ jñātvā tiṣṭhati
- 1.50mumukṣor eva nānyasya sādhanam upapadyate
2Sthiti Prakaraṇa
स्थिति
El mundo como apariencia · 50 versículos
- 2.1yathā svapne dṛśyate bāhyam api svapnaṃ tathā jagat
- 2.2yathā marīcijale dṛśyate khale jagat tathā bhāti cidātmani
- 2.3na kvacid asti na nāsti jagat kiṃcit paramārataḥ
- 2.4brahmaiva kevalaṃ satyaṃ jagat tadvivartate
- 2.5cidvyomni vilasanty ete grahaṇāgrahaṇātmakaḥ
- 2.6mṛgatṛṣṇikayāpannaṃ yathā bālye viliyate
- 2.7na kiṃcid bhrāntimātraṃ hi jagat paśyanti sūrayaḥ
- 2.8cidekaghana evāyaṃ yatra yatra vilāsavān
- 2.9yathā na ko 'pi deśeṣu rājā nāma vivarjitaḥ
- 2.10cidātmatāṃ vinaivāyaṃ viśvaḥ kiṃcid ihāsti kim
- 2.11yathā rajjvāṃ vilīnāyāṃ sarpabhīr naiva vidyate
- 2.12tathātma-śuddhamātreṇa viśva-bhīr vinivartate
- 2.13bhrāntyā saṃsarate jantuḥ sā bhrāntir na vidhīyate
- 2.14na ko 'pi duḥkham āpnoti santoṣeṇaiva tuṣyati
- 2.15yathā svapne mṛtaḥ putro jīvann api na duḥkhitaḥ
- 2.16na vidyate paraṃ kiṃcit sad asan na ca kiṃcana
- 2.17cit-sattā-mātra-vṛttitvān na kiṃcid api kiṃcana
- 2.18tasmād ekaṃ parabrahma sarvatrāpi sadā sthitam
- 2.19jāgrat-svapna-samaṃ viśvaṃ na viśvaṃ nāpi cānyathā
- 2.20cit-saṅkalpa-mayaṃ sarvaṃ jñātvā nirvṛtam āpnuhi
- 2.21yathā darpaṇa-gataṃ sarvaṃ na darpaṇaṃ spṛśaty api
- 2.22tathā citi vilīnāni bhūtāni na spṛśanti tām
- 2.23na kiṃcid asti cittebhyo 'nyac cittebhya eva saṃbhavāt
- 2.24cit-saṅkalpamayaṃ viśvaṃ paśyann api na paśyati
- 2.25yathā gandharva-nagaraṃ dṛśyate na ca vidyate
- 2.26tathā prapañco dṛśyate na ko 'pi paramārataḥ
- 2.27ekam eva paraṃ tattvaṃ dvaitam āropitaṃ tataḥ
- 2.28tasmād evam abhyāsena nirmalaṃ svarūpam āpnuhi
- 2.29na deśo na diśo nāsti nāpy ākāśaṃ na cāmbaram
- 2.30yad yad dṛśyate kiṃcit tat tat citsattāmātram
- 2.31cid-ghanā śuddha-sattāyā na vyatiriktam asti kim
- 2.32na ko 'pi doṣo jātasya saṃsāreṇa vicāritam
- 2.33saṃsāraḥ satyam ābhāti bhrāntyā satyavad ādarāt
- 2.34tattvajñānād vinirmuktaḥ saṃsāro naiva vidyate
- 2.35yathā hasti-gatā rajjur hasti-bhāvaṃ na vindati
- 2.36tathā dehe sthita ātmā deha-bhāvaṃ na vindati
- 2.37na jāto na mṛto vāpi na śuklaṃ na ca pāṇḍaram
- 2.38cid-ekaghana-tattvāya namas te jagad-ātmane
- 2.39yasya jñānād idaṃ viśvaṃ jātaṃ jātam ivācaret
- 2.40sa eva jāyate nāsti na kiṃcid api jāyate
- 2.41cid-ātmani sthite viśve viśva-bhāvaḥ kuto bhavet
- 2.42yathā svapne mṛto vāpi jīvann api na duṣyati
- 2.43tathā jāgrati viśvātmā na kiṃcin na ca kiṃcana
- 2.44cid-vilāsa-mayaṃ sarvaṃ paśyann api na paśyati
- 2.45yathā nidrāṃ gato bālo svapnaṃ paśyati cācaret
- 2.46tathā jāgrati viśvātmā sarvam ācarate sphuṭam
- 2.47na jātaṃ na mṛtaṃ kiṃcit paramārta-vicāriṇām
- 2.48cid-ghanā śuddha-sattāyāḥ parisphurati viśvataḥ
- 2.49yadā jāgrati viśvātmā tadā sarvaṃ prakāśate
- 2.50cid-ekaghana-tattvāya namas te jagad-ātmane
3Upaśama Prakaraṇa
उपशम
La quietud · 50 versículos
- 3.1yadā manas taṃ nirmalaṃ nirvāṇam upaiti tadā
- 3.2niḥśeṣa-kalmaṣa-praśamanaṃ manaso 'stu śāntiḥ
- 3.3vāsanā-kṣaya eva upaśamasya sādhanaṃ syāt
- 3.4cittaṃ hi jalāvartavad ātmānaṃ paśyati
- 3.5mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandha-mokṣayoḥ
- 3.6duḥkham ekena manasā sukham anyena gṛhyate
- 3.7manonāśe kṛte śāntir bhavaty eva na saṃśayaḥ
- 3.8yathā mṛd ghaṭa-bhāvena na vihanyate tathā manaḥ
- 3.9saṃsāraṃ param āścaryaṃ jīvann eva vimucyate
- 3.10ātma-jñānam ṛte nānyad upāyaḥ śānti-siddhaye
- 3.11dhyānam idaṃ paraṃ vakṣye yathā siddhir anantikā
- 3.12śūnyatā śūnyatāyā vai na kiñcit pratibhāsate
- 3.13taraṅgāṇām yathā jñānaṃ salile na prakāśate
- 3.14nistaraṅgaṃ yadā cittaṃ nistaraṅgam ivāmbhasaḥ
- 3.15kālo 'yaṃ na paraḥ kaścit kālaḥ svapna ivāgataḥ
- 3.16vāsanānāṃ kṣayāṃ yānti mano nirmalam ṛjutām
- 3.17na jāgrati na suṣvapti na mūḍho na ca dīmataḥ
- 3.18yadā na rocate kiñcin na dveṣṭi na ca lipyate
- 3.19sarvathā mukta-saṅkalpaṃ cittaṃ yasya sa śāmyati
- 3.20ātma-jñānaṃ vinā muktiṃ na kaścin mṛgayeta tamaḥ
- 3.21cittasya sattva-mātreṇa sarvam etad vyavasthitam
- 3.22yathā svapne mṛgākarṇaṃ na kiñcit tattvato 'sti tat
- 3.23idaṃ sarvaṃ citta-kalpaṃ cittaṃ cāpy agrahāṇagam
- 3.24yadā draṣṭā dṛśyasya draṣṭṛtvaṃ pravilīyate
- 3.25tadā śāntaṃ mahācittaṃ śivaṃ prāpnoty asaṃśayam
- 3.26nirnimittam idaṃ brahma niṣkalaṃ niṣprapañca-kam
- 3.27yathā nabhasi taḍid vidyud ātmānaṃ dṛśyate kvacit
- 3.28tathā cittasya śuddhatvād ātmānaṃ paśyati svayam
- 3.29na karmaṇā na prajñayā na tapasāpy ṛte śamaḥ
- 3.30śamo 'yaṃ paramo dharmo yato nānyat paramaṃ sukham
- 3.31manas tvam asi sarvasya jagato 'tra sthiti-kṣayoḥ
- 3.32tvaṃ ca jāgrasi svapnāya svapnas tvam asi jāgrate
- 3.33na kiñcid asti duḥkhaṃ vā sukhaṃ vā pṛthag ātmanaḥ
- 3.34yathā hy ambhasi nistaraṅge vīcayaḥ śāntim āpnuyuḥ
- 3.35mana eva hi saṅkalpa-kartṛtvaṃ pratipadyate
- 3.36saṅkalpa-mātram evedaṃ jagat samprati tiṣṭhati
- 3.37saṅkalpa-kṣaye sati jagat-kṣayaḥ syāt kathaṃ vinā
- 3.38tasmāt saṅkalpa-śamanaṃ śreṣṭham upāyam ucyate
- 3.39dhyānād dhyeya-viśleṣaḥ śāntir eva na saṃśayaḥ
- 3.40nirālambam idaṃ cittaṃ nirālambena śāmyati
- 3.41ātmaiva paramātmānaṃ paśyan bodhayati svayam
- 3.42yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ
- 3.43na deśaṃ na kalaṃ nāpi dehādikam apekṣate
- 3.44samādhir na paricchinnaḥ kaścin nāma parigrahaḥ
- 3.45sthitaṃ sarvatra tattvajñaḥ sarvathā mukta-bandhanaḥ
- 3.46nirvikāraṃ nirākāraṃ nirdvandvaṃ paramaṃ padam
- 3.47yasmin sthite na duḥkhena na sukhena ca lipyate
- 3.48na jñānena na medhāyā na śīlena tapasāpy ṛte
- 3.49śamāt paramam āpnoti padaṃ nānyena hetunā
- 3.50iti te kathitaṃ vatsa śama-prakaraṇaṃ param
4Kaṣṭa Prakaraṇa
कष्ट
Los obstáculos · 50 versículos
- 4.1rāma uvāca — bhagavan kaṣṭa-saṃghāta-vibhinnā vibudhā api kecid ātmānaṃ manyamānā vimūḍhā bhramanti
- 4.2vasiṣṭha uvāca — kaṣṭāni cetāṃsi bhidanti prajñāṃ calayanti ca, vighnāḥ sukha-mahārṇavam āśu parikhinna-cetasaḥ
- 4.3kaṣṭāni vividhāni santi sukha-duḥkha-mayāni ca, teṣāṃ pratipakṣa-balam abhyāsād eva labhyate
- 4.4viparyayo mohaḥ saṃśayaś ca mānasaṃ kaṣṭam, laulyaṃ vighna-śatāni ca etāny eva vimuktasya bhavanti bādhakāni
- 4.5yathā girir vāyum api na śaknoti sthāpayitum, evaṃ kaṣṭaṃ manaḥ prājñaṃ na sthāpayitum īśvaro 'pi
- 4.6kaṣṭa-kāla utpadyamānaṃ cetasi pīḍayet, tadā prajñā naiva dṛśyate tamaḥ sūryodaye yathā
- 4.7mānasīṃ pīḍām utsṛjya dehikīṃ manyate sukham, viparyayaḥ param kaṣṭaṃ mūlam āyāsasambhavaḥ
- 4.8saṃśayo vyadhayo 'py anye manaso daurbalya-kāraṇam, etat sarvaṃ parityajya śamam āyāti cetasām
- 4.9abhyāsena tu vairāgyeṇa saṃśayaṃ chinatti dhiḥ, bhogānāṃ ca parityāgāt kaṣṭa-saṅghāto na jāyate
- 4.10kaṣṭaṃ yadā na manyeta tadā tasya na vidyate, viparyaya-vimokṣeṇa svasthiko bhavate pumān
- 4.11vyādhayo mṛtyavaḥ śatravaḥ svajanā api vā, kaṣṭaṃ kurvanti cetobhir na tu vastu-svabhāvataḥ
- 4.12cetasaiva hi duḥkhāni bhogāṃś ca sukhino viduḥ, tasmāt cetasa ātmānaṃ kuryān niścalaṃ muniḥ
- 4.13vighnānāṃ paramaṃ kaṣṭaṃ moha eva manīṣibhiḥ, vimṛśyate sa ca vijñānād eva nivartate
- 4.14yadā vetti vimūḍho 'pi vastuno 'nyathātmatāṃ tada, mohāj jāyate kaṣṭaṃ viparyaya-vaśāt punaḥ
- 4.15mohaḥ svapna iva jñeyo na saṃsāraḥ paratra ca, yadā jānāti taṃ mohaṃ kaṣṭaṃ tasyāsti no dhruvam
- 4.16kaṣṭa-kāle tu yo dhiro mohaṃ bhittvā sthito bhavet, sa eva paramārtha-jñaḥ sa eva paramaṃ padam
- 4.17utsāha-bhraṃśa āyāsaḥ klāntiś cāpi mano-dhṛtiḥ, etat kaṣṭa-catuṣṭayaṃ yogināṃ bādhakāyakam
- 4.18utsāhas tu paritrātaḥ satataṃ sat-kriyābhir, vighnāny api vinirjitya paramāṃ śāntim ṛcchati
- 4.19yathā vātāhatā naur bhraṃśayaty eva tārkikam, evaṃ kaṣṭaṃ mahā-yoginam api saṃmoha-dāyakam
- 4.20utsāha-śūnyo yas tv ātmā sa kaṣṭa-jāla-magnakaḥ, śīghram eva vimocyeta satsaṅgāt sat-vicāraṇāt
- 4.21vicāro 'yam amṛtaṃ proktaṃ moha-mṛtyoḥ parāyaṇam, vicāreṇa vinā mohaḥ kaṣṭānām ālayo bhavet
- 4.22kaṣṭaṃ cetasi saṃjātaṃ satya-buddhyā vimṛśya cet, tadā tan na bhaved eva mohaḥ sūrye yathā tamaḥ
- 4.23moha-mātraṃ jagat sarvaṃ moha-mātraṃ śarīrakam, moha-mātram idaṃ kaṣṭaṃ vijñānena vinaśyati
- 4.24viparyayo hi mithyājño nāma-rūpaṃ prapañcate, tasmāt sa viparyayaḥ kaṣṭaṃ sa eva ca bhavāya ca
- 4.25viparyaya-parīhāre sati vetti paraṃ padam, na kaṣṭaṃ na sukhaṃ kiṃ cid brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ
- 4.26kaṣṭa-saṅghāta-jananaṃ mana eva na cānyathā, manaḥ śāntaṃ yadā bhavet kaṣṭa-saṅghāto na vidyate
- 4.27manaḥ-kaṣṭaṃ deha-kaṣṭaṃ dveṣṭi yo dveṣa-vardhanaḥ, sa eva paramaṃ kaṣṭaṃ prāpnoty āyāsa-sambhavam
- 4.28yathā svapne na duḥkhāni bhayāni vā kadā cana, tathā jāgrad avasthāyāṃ kaṣṭaṃ mohāt prasūyate
- 4.29moha eva hi saṃsāro moha eva hi bandhanaṃ, mohāj jāyate kaṣṭaṃ mohāt sarvaṃ viparyayam
- 4.30moha-kāṣṭhāni dāhāni bhavanti jñāna-vahninā, yāvanti kāraṇa-grāmaṃ mohāt tat sarva-nāśanam
- 4.31abhyāsād vairāgyāc caiva jñānaṃ jāyate pṛthak, taj jñānaṃ kaṣṭa-saṃghātaṃ dahaty āśu na saṃśayaḥ
- 4.32yathā prabodhe tamaḥ sadyo na dṛśyeta kadā cana, tathā jñāne kaṣṭa-grāmaṃ na dṛśyeta kadā cana
- 4.33kaṣṭa-kāle yadā cittaṃ na kampate na ca vyathate, tadā tad brahma-cittaṃ syān mukto bandhāt sa modate
- 4.34dveṣābhiniveśau dve kaṣṭa-mūle vasanātmakau, tau parityajya mukto 'smin bhave bhave na mucyate
- 4.35kaṣṭaṃ jīvana-maraṇaṃ saṃsāra-cakra-vartināṃ, tat parityajya vimuktātmā brahma-bhūto na saṃśayaḥ
- 4.36yathā jalaṃ jale tiṣṭhaty ekatāṃ yāti taj-jalaiḥ, evaṃ kaṣṭaṃ kaṣṭa-buddhyā yāty ekatāṃ na ca śāmyati
- 4.37kaṣṭa-buddhiṃ parityajya śānti-buddhiṃ samāśrayet, tataḥ kaṣṭaṃ na bādheta śānti-mātraṃ bhaved dhruvam
- 4.38śāntiḥ svabhāvo 'tmanaḥ kaṣṭaṃ paratra kiṃ cana, ātmano 'nyaṃ na vidyeta tasmāt śāntim upāśrayet
- 4.39kaṣṭaṃ cetasi saṃjātaṃ svayaṃ kuryān na cānyathā, cetasaiva hi duḥkhāni bhogān ca sukhino viduḥ
- 4.40yadā jānāti caitanyaṃ na kaṣṭaṃ na sukhaṃ tataḥ, cid-ātmatāṃ vinaivānyaṃ kaṣṭa-hetuṃ na paśyati
- 4.41citta-vṛttau yadā kaṣṭaṃ vṛttimātraṃ tad ucyate, vṛtti-śūnye citta-pade kaṣṭaṃ nāma na vidyate
- 4.42yathā sphaṭikam adhyasthaṃ viṣamādyair na lipyate, evaṃ cittam anādhyastaṃ kaṣṭair nādyair na lipyate
- 4.43adhyāsa-mūlakaṃ sarvaṃ kaṣṭaṃ jāyate pumān, adhyāsa-tyāgamātreṇa mukto bhavati niścitaḥ
- 4.44yathā bālo na jānāti svapnaṃ svapnam iti prabho, evaṃ vimūḍho loko 'yaṃ na jānāti viparyayam
- 4.45jāgrat svapna-samaṃ paśyan vimūḍho 'pi vimucyate, punaḥ svapna-jagat sṛṣṭvā mohādd haṃti svam ātmanam
- 4.46moha-mātreṇa jantūnāṃ saṃsāraḥ parivartate, tasmād vibhajya vijñānān mohaṃ tyaktvā sukhī bhavet
- 4.47kaṣṭaṃ cetasi yat kiṃ cit tat cittamātraṃ na cānyathā, cittasyānyatvam āśritya kaṣṭaṃ brūyān na cānyathā
- 4.48cittam eva hi saṃsāraṃ cittam eva hi bandhanam, cittam eva vimokṣaṃ ca cittād anyan na vidyate
- 4.49citta-śuddhir vimokṣaḥ syān mala-śuddhir yathā gatau, citta-malaṃ ca kaṣṭaṃ syāt tad-śuddhyā vimalo bhavet
- 4.50iti te kathitaṃ kaṣṭaṃ kaṣṭa-hetuṃ ca bhūriśaḥ, kaṣṭa-nāśaṃ ca viprendra kriyatāṃ yat tad ātmakam
5Bhramara Prakaraṇa
भ्रमर
La experiencia del Brahman · 50 versículos
- 5.1yathā bhrāntir dvicandratvaṃ tathā brahmāsti bhāratā | paśyann api na paśyāmi mohito māyayā hṛdi ||
- 5.2māyā mātrā jagat sarvaṃ vastuto na hi kiṃcana | svapnadarśanavad bhāti śūnyābhyāṃ paramārthataḥ ||
- 5.3yadā na paśyate kiṃcin nidrāyāṃ suptacetasaḥ | tathā samādhiṃ samprekṣya kiṃcin nāsti tadā punaḥ ||
- 5.4cidātmanā śarīre 'smin vartamānena sarvadā | dṛśyaṃ bhramāya bhātīha na kiṃcin nāsti tatparam ||
- 5.5ātmasaṃstho na saṃlipto naiva mucyati karhicit | naśyaty api na naśyāmi cidātmā pariniṣṭhitaḥ ||
- 5.6jāgradādi trayīṃ paśyan svapnāvasthāṃ vicārayan | jāgratsvapnasamānaṃ ca paśya turyam anuttamam ||
- 5.7dṛśyādṛśyavibhāgena dvaitādvaitavibhāgataḥ | cidātmānaṃ viniścitya viśvaṃ paśyāmy ahaṃ sthitam ||
- 5.8yathāsphālena saṃsparśo yathā vāriṇi vāriṇaḥ | tathā brahmaṇi viśvasya sāmarthyam asti na kva cit ||
- 5.9cidrūpeṇa vinā viśvaṃ na kiṃcid api vartate | tasmād viśvam idaṃ sarvaṃ cidvibhūtiḥ prakāśate ||
- 5.10yadā na paśyate kiṃcit sākṣātkurvīta kiṃ punaḥ | sākṣātkāro hy ayaṃ prokto jīvanmuktasya lakṣaṇam ||
- 5.11ātmajñānānubandhena yadā dṛśyaṃ na vidyate | tadā jīvanmuktiḥ proktā na cānyaiva kadā cana ||
- 5.12yathā prabodhe dvicandratvaṃ na tiṣṭhati tathedṛśam | cidbodhe viśvam etad dhi na tiṣṭhati sarvathā ||
- 5.13yadā cidātmānaṃ paśyann anyan nāsti tadā punaḥ | tatra kiṃ muktim ākāṅkṣed bandhaṃ vā kiṃ vicārayet ||
- 5.14brahmātmanā sthito yas tu na jānāti na kiṃcana | na śṛṇoti na paśyāti sa muktaḥ paramārthataḥ ||
- 5.15cidrūpāṇāṃ śarīrāṇāṃ saṅghāto 'yaṃ jagatsthitam | ya eṣa saṅghātas tasya cidātmā paramārthataḥ ||
- 5.16yathā ghaṭākāśo 'ntaḥsthito mahākāśasamo 'pi san | tathā jīvātmā brahmaṇi sthitaḥ paramakāraṇe ||
- 5.17cidānandarasaṃ brahma paśyan paśyan punaḥ punaḥ | na tṛpyati manuṣyāṇāṃ nityānandarasotsavaḥ ||
- 5.18yathāmbhasi sthitaṃ bījaṃ vikāraṃ labhate yadi | vikāro naiva tatrāsti tathā brahmāṇi viśvataḥ ||
- 5.19na śūnyaṃ na ca niḥśūnyaṃ na dṛśyaṃ na ca dṛg bhavet | na bhūtaṃ na bhaviṣyaṃ ca cidātmā paramārthataḥ ||
- 5.20yathā nidrāṃ samāśritya sukhaṃ duḥkhaṃ na budhyate | tathā brahmātmanā sthātuṃ sukhaṃ nānyat kadā cana ||
- 5.21jāgradādiṣu avasthāsu yathā dṛśyam upārjitaṃ | tathā na kiṃcid astīti brahma paśyāmi nirmalam ||
- 5.22yathā marīcikāyāṃ vā yathā svapne yathā grahau | tathā viśvam idaṃ sarvam ātmasaṃstham avasthitam ||
- 5.23na jātu vidyate kiṃcit paricchinnaṃ cidātmanaḥ | ayaṃ bhramaḥ parijñāto mithyā viśvamayo bhavet ||
- 5.24yathā sphāṭikamaṇīndrau dṛśyete na ca kiṃcana | tathā cidātmānaṃ dṛṣṭvā na kiṃcid dṛśyate punaḥ ||
- 5.25brahmātmanā sthito yas tu viśvam ātmānam ātmanā | paśyann api na paśyāti saṃsāro 'sya na vidyate ||
- 5.26na śāstrair na guruṇāpi na deśair na ca kālataḥ | labhyate brahma saṃsiddhaṃ svātmajñānena kevalam ||
- 5.27svapne yathā sukhī duḥkhī tathā jāgrati cāṅgane | naivātaḥ parame tattve sukhaṃ duḥkham ahetukam ||
- 5.28yathā rājahaṃsas tīrthaṃ na tyajed bhaṅguraṃ yathā | tathā jīvanmuktātmānaṃ na tyajanti guṇāḥ kvacit ||
- 5.29dṛśyate na hi kiṃcin na dṛśyate yadi kiṃcana | jñānād eva tathā dṛṣṭvā kiṃ brūmo naiva kiṃcana ||
- 5.30na kiṃcit paramaṃ tattvaṃ na ca kiṃcid anuttamam | yadā jñāyate jñānād vibhāgaṃ tadā na hi ||
- 5.31yathā nabhasi bhūtāni na śliṣyanti na mucyate | tathā brahmāṇi saṃsāro na śliṣyati na mucyate ||
- 5.32cidvapuḥ parameśāni jīvanmuktaḥ svabhāvataḥ | caraty ātmānam ātmasthaṃ paśyann api na paśyati ||
- 5.33yathā marīcikāpānīyaṃ pipāsun naiva tuṣyati | tathā viśvāmayānandaṃ bhuñjāno naiva tuṣyati ||
- 5.34na duḥkhena na sukhena ca na manaḥkṣobhaṇena vā | bhrāntimūlo na vedānto jīvanmuktasya vartate ||
- 5.35yadā samādhiḥ sampanno na kiṃcin manasi sthitam | tadānandaḥ paro yāti cidānandarasaḥ svayam ||
- 5.36cidātmānaṃ na jānāti ya ātmajñānavañcakaḥ | sa bhramaty ātmabandhena paśyann api na paśyati ||
- 5.37brahmātmanā sthito yas tu sarvathāpy ātmadarśanam | kurvan mucyate saṃsārāt paśyann api na paśyati ||
- 5.38yathā sphāṭike viśvasya pratibimbitam ādarśe | tathā cidātmāni viśvasya pratibimbitam ādarśe ||
- 5.39na kiṃcid asti saṃsāre paricchinnaṃ cidātmanaḥ | yat kiṃcid asti tat sarvaṃ cidātmānaṃ viniścitam ||
- 5.40yathā prabodhe marīcikāyāṃ vāriṇo na vidyate | tathā jñānātmanā dṛṣṭvā viśvaṃ na vidyate punaḥ ||
- 5.41yathā bījaṃ samāśritya vṛkṣo jātaḥ sukhaṃ phalam | tathā brahmaṇi saṃsāro jātaḥ sukhaṃ phalam ||
- 5.42nirupākhyasya vastuno na kiṃcid vidyate guṇaḥ | cidātmāno nirupākhyo na tasya guṇa-vistaraḥ ||
- 5.43cidrūpeṇa vinā viśvaṃ na vidyate na saṃśayaḥ | tasmāt sarvam idaṃ viśvaṃ cidrūpaṃ pariniṣṭhitam ||
- 5.44yathā prabodhe dvicandrākāro na tiṣṭhati tathā | cidbodhe viśvam etad dhi na tiṣṭhati sarvathā ||
- 5.45cidātmānaṃ vinā kiṃcid vastuto naiva vidyate | tasmāt sarvam idaṃ viśvaṃ cidātmānaṃ na saṃśayaḥ ||
- 5.46yathā ghaṭe ghaṭākāśo na mahākāśato 'nyathā | tathā jīvātmā paramātmā na tato 'nyatra vartate ||
- 5.47na kiṃcid vastuto 'stīti paśyan paśyan punaḥ punaḥ | paśyan api na paśyāmi kiṃcid dṛśyātmanaḥ kvacit ||
- 5.48brahmātmanā sthito yas tu na jānāti na kiṃcana | saṃsāraṃ vā vimokṣaṃ vā tṛṣṇāṃ vā naiva saṃśrayet ||
- 5.49cidānandarasaṃ brahma paśyan paśyan punaḥ punaḥ | na tṛpyati manuṣyāṇām ānandarasa āpagaḥ ||
- 5.50yathāmbhasi sthitaṃ bījaṃ vikāraṃ labhate na hi | tathā brahmāṇi saṃsāro na vikāraṃ labhate kvacit ||
6Nirvāṇa Prakaraṇa
निर्वाण
La liberación · 50 versículos
- 6.1na śūnye santi bhogāḥ syuḥ na śūnye bhikṣur asti vā | viśvam eva nirākāraṃ vāsanākhyam iti sthitam ||
- 6.2jīvanmuktiḥ prakāśo'yaṃ ya iha paricaryate | vāsanākṣaya evaiko mokṣa ity abhidhīyate ||
- 6.3mukto na jāyate kaścin mukto na mriyate kva cit | na cocchvasiti nāpnoti mucyate na ca kaścana ||
- 6.4ātmaiva kevalaṃ sarvam iti niścayam āsthitaḥ | prāṇāpānau samau kṛtvā sthitaḥ paramaśāntidṛk ||
- 6.5jāgratsvapnasuṣupteṣu yad bhavaty avikāri yat | tat paramātmatattvaṃ hi jīvanmuktasya lakṣaṇam ||
- 6.6yathā kūpe jale magno na jalaṃ vindate kva cit | tathā jīvanmuktasyaiva na viśvaṃ vindate kva cit ||
- 6.7mohāpahatacittasya śamabhūmir nirantaram | yatra yatra gato vāpi tatra tatraiva līnaḥ ||
- 6.8yo vetti bimbam ātmanaḥ sa eva mukto na saṃśayaḥ | na vedyavedyasaṃbandho mukte dehe'pi vartate ||
- 6.9ātmānandarasāsvādaḥ sacetano'pi naṣṭavān | na kiñcin na paraṃ kiñcin na śūnyaṃ na ca śūnavat ||
- 6.10brahmaiva bhāti sarvatra na bhinnaṃ kiñcid asti hi | bhedabuddhiḥ paricchinnaṃ mohamātram ihocyate ||
- 6.11dehābhinnaṃ na paśyāmi kiñcin nānyat kathañcana | ātmaivedaṃ jagat sarvam ity evaṃ yo niścitaḥ ||
- 6.12mukto na jātu kleśāṃś calayaty ātmaśuddhaye | niṣkriyātmā nirādhāro nirvikāraḥ paraḥ śivaḥ ||
- 6.13na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.14ātmani sthāpya cittāni viśvam ātmani saṃsthite | bhavec cittavibodhe'pi naivānyaḥ kaścid iṣyate ||
- 6.15yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.16viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.17dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.18ātmānam ātmanā paśyan ātmani viśvam ātmanā | mukto bhavati niṣkāmo na ca kiñcid vidhīyate ||
- 6.19brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.20yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.21dehe'pi sthitam ātmaiva na dehaḥ paramātmani | sthitaṃ viśvam ahaṃ caiva sarvam ātmaiva kevalam ||
- 6.22ātmano na paraṃ kiñcin na cānyad asti kañcana | ātmani sarvalīne'pi na kiñcid asti vā na vā ||
- 6.23ātmani viśvalīne'pi na viśvaṃ na ca līnatā | asty ekaṃ paramātmatattvaṃ yad bhavaty avikāri yat ||
- 6.24na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.25mukto na jātu kleśāṃś calayaty ātmaśuddhaye | niṣkriyātmā nirādhāro nirvikāraḥ paraḥ śivaḥ ||
- 6.26ātmani sthāpya cittāni viśvam ātmani saṃsthite | bhavec cittavibodhe'pi naivānyaḥ kaścid iṣyate ||
- 6.27dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.28na kiñcid vastu sambhūtaṃ na kiñcid vidyate kvacit | ātmaiva kevalaṃ sarvam iti niścayam āsthitaḥ ||
- 6.29na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.30viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.31brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.32na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.33ātmani sthāpya cittāni viśvam ātmani saṃsthite | bhavec cittavibodhe'pi naivānyaḥ kaścid iṣyate ||
- 6.34dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.35ātmano na paraṃ kiñcin na cānyad asti kañcana | ātmani sarvalīne'pi na kiñcid asti vā na vā ||
- 6.36na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.37na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.38viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.39brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.40dehe'pi sthitam ātmaiva na dehaḥ paramātmani | sthitaṃ viśvam ahaṃ caiva sarvam ātmaiva kevalam ||
- 6.41yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.42viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||
- 6.43dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.44ātmano na paraṃ kiñcin na cānyad asti kañcana | ātmani sarvalīne'pi na kiñcid asti vā na vā ||
- 6.45na jātu viśvam ātmani līnaṃ vetti mahāṃ manaḥ | na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit ||
- 6.46na jāgrati na niṣvapnoti na kiñcin manute kva cit | na kiñcid vadate vāpi mukto'haṃ paramārthataḥ ||
- 6.47brahmaiva bhātīha viśvam etan na bhāti kiñcana | anyat tad eva paśyanto mukto bhavati tatkṣaṇāt ||
- 6.48yathā svapne paraṃ sthānaṃ prāpya prabuddho na vindati | tathā mukto na paśyāti deham ātmatvam āgataḥ ||
- 6.49dehendriyamanobuddhivṛttayaḥ paramātmani | līnā na jātu bhedena paśyanti paramātmanam ||
- 6.50viśvam ātmani saṃpaśyan ātmanā ca viśeṣataḥ | saṃmukto nāma yogaś citraṃ citram aho na tat ||